Život je stále tvorenie
Aj toto tvrdil Lev Nikolajevič Tolstoj. Autor, ktorý dal svetu diela Anna Kareninová či Vojna a mier, by 9. septembra oslávil 190. narodeniny. Život tohto ruského klasika tiež pripomínal búrlivý román.
"Keby nebolo utrpenia, človek by nepoznal svoje hranice," napísal Lev Nikolajevič Tolstoj. Snímka: profimedia.sk
Matka mu umrela, keď mal dva roky, otec o sedem rokov neskôr. Jeho učitelia ho považovali za lenivého. Školu nedokončil, mladosť prehýril so ženami a hraním hazardných hier, pre ktoré si narobil dlhy. Nič nenasvedčovalo tomu, že z tohto muža vyrastie jedna z najväčších osobností svetovej literatúry.
Vojak s charitatívnym cítením
Keď ho bohémsky štýl omrzel, odišiel ako dobrovoľník na Kaukaz, kde slúžil pri delostrelcoch. Časom bol povýšený na dôstojníka a zúčastnil sa Krymskej vojny. Vojna ho však znechutila natoľko, že sa z neho stal pacifista.
Za jeden z obratov v jeho živote možno pokladať návštevu Európy v roku 1857, keď si začal uvedomovať zaostalosť svojej vlasti. Veril, že ľudu by pomohlo vzdelanie, preto po príchode domov založil v rodnej obci Jasná Poľana školu, kde aj sám učil.
„Váž si každého človeka, ale stokrát viac si váž deti a varuj sa, aby si neporušil ich detskú čistotu,“ napísal. Taktiež rozdával peniaze žobrákom a chudobným ľuďom, vrátane tých, ktorých povesť nebola najlepšia. Jeho rodinný život však nebol až taký idylický.
Za ženu si vzal dcéru cárskeho dvorného lekára a svojej kamarátky z detstva. Vydržali spolu 50 rokov a mali 13 detí, ich vzťah bol však veľmi búrlivý; nevyhla sa mu nenávisť, depresie aj určitá forma domáceho násilia. Napriek tomu bola Sofia jeho vernou oporou a pomáhala mu aj v práci. Napríklad ságu Vojna a mier, ktorá ma tisíce strán, opísala asi sedemkrát.
Tvrdil, že „hoci vplyv minulosti na život je veľmi silný, človek ho silou svojho ducha môže zmeniť“ – sám však svoju myšlienku dokázal naplniť len čiastočne. Je známe, že jeho život sa zavŕšil, keď si svojím správaním a názormi poštval proti sebe rodinu. Niektorí tvrdia, že svoju rodnú obec musel opustiť, iní, že z domu utiekol v pomätení mysle. Isté je, že umrel na železničnej stanici Astopovo po tom, ako dezorientovaný cestoval vlakom bez zmyslu a cieľa cesty.
Nešťastné lásky, veľké diela
Za jeho tri najväčšie diela kritika považuje Vojnu a mier, Annu Kareninovú a Vzkriesenie. Všetky tri sú mohutné (majú stovky až tisícky strán) a okrem hľadaní odpovede na otázky o zmyslu existencie ich spája aj téma nešťastnej lásky.
Za zmienku však určite stojí aj jeho poviedková tvorba, diela pre deti či filozofické úvahy. V Ceste života sa napríklad zamýšľal nad tým, ako sa má človek správať, čo má a čo nemá v živote robiť, pričom si kladie aj otázky, či existuje Boh, duša, prečo existuje násilie a prečo láska.
V posledných dvadsiatich rokoch života ho to tiahlo čoraz viac k spirituálnej línii, čo sa prejavilo napríklad v diele Kráľovstvo Božie v nás. Autor v ňom predstavil svoju životnú filozofiu, túžbu po láske, túžbu po spravodlivosti, pokoji a po viere prežívanej vnútri.
Napísal aj útlu knižôčku Kresťanstvo a vlastenectvo; dielo Spása vo vás, v ktorom chcel načrtnúť kresťanstvo nie ako mystické učenie, ale ako nové ponímanie života; či knihu Spoveď – v čo verím?, v ktorej zhrnul svoju duchovnú cestu od mladíckej bezbožnosti cez existencialistickú krízu až po znovnájdenie viery.
Svet si ho bude pamätať ako literárneho velikána, ktorý prepísal dejiny svetovej literatúry.