Žofia Bosniaková zaujala aj literátov

Celý život sa snažila zasvätiť svojim blízkym a pomoci chudobným. Jej mŕtve telo bolo neporušené 365 rokov, kým sa ho v roku 2009 nepokúsil spáliť psychicky chorý muž. Na jej blahorečenie vyzval kardinál Ján Chryzostom Korec. Pripomíname si 410. výročie narodenia Žofie Bosniakovej (* 2. jún 1609). 
Mária Bilá 01.06.2019
Žofia Bosniaková zaujala aj literátov

Žofia Bosniaková sa vraj celé nočné hodiny modlila. Jej osobnosť zaujala aj viacerých spisovateľov, ktorí si z nej spravili hrdinku svojich diel. Ilustračná snímka: pixabay

„Veľkosť Žofie Bosniakovej spočíva predovšetkým v živej viere a činorodej láske. Plnenie Božej vôle nespočívalo u nej, ako to obyčajne býva, vo veľkých skutkoch, ale v drobnej práci starostlivej matky a manželky,“ chrakterizuje šľachtičnú Viliam Judák v diele Boží priatelia (Spolok svätého Vojtecha, 2016). 
O Žofii Bosniakovej vyšlo viacero odborných publikácií, jej osobnosť však inšpirovala aj tvorcov poetických či prozaických diel. 

Písali o nej aj kňazi
Súpis básní, ktoré o tejto žene vyšli, uvádza Milan Hromník v brožúrke Žofia Bošňáková (Dobrá kniha, 2009).

Maďarský romantik János Garay venoval Žofii báseň Bosnyák Zsófia, jeho krajan Sándor Petőfi šľachtičnú spomína ako jednu z postáv v básni Mária Széczi.

Šľachtičnú mravoučnou básňou Žofia Bosniak ospieval aj dnes už temer zabudnutý autor Adolf Svätopluk Osvald, rovnomennú báseň jej o dva roky neskôr (1876) venoval aj Martin Medňanský. 

O žene s povesťou svätice písali verše aj kňazi – napríklad Anton Mária Vácval SDB napísal o nej rovno tri básne, ktoré zverejnil v knihe Žena – hrdinka (1968) rozširovanej ako samizdat. Michal Matunák zas zbieral šurianske historické verše, ktoré v roku 1897 uverejnil v Slovenských pohľadoch. Nechýba medzi nimi ani Šuranská svatá Žofija od neznámeho autora.  

Inšpirovala i Hviezdoslava
Za múzu si ju vybral aj Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý o nej koncom 19. storočia napísal celý epos Žofia Bosňáková. Prerozprával v ňom celý jej životný príbeh. 

O panej zo Strečna vznikli aj dva slávne romány.

Jeden z nich, Žofia Bosniaková (1991, 2005), napísal Laco Zrubec, ktorý sa rovnako ako Žofia narodil v Šuranoch.

V Knižnej revue (20/2005) mu však vyčítali, že „pôsobí až priveľmi jednoznačne, akoby nepísal historický román, čiastočne založený na faktoch, ale kanonizačné dielo svätej Žofie a jej skvelých skutkov. Postava barónky tak vyznieva trošku plocho a jednorozmerne, akoby ani nebola ľudskou bytosťou, ale dokonalým anjelom“. 

Známejším ostáva román Lásky Žofie Bosniakovej (1971) od Joža Nižnánskeho, o ktorom si viac môžete prečítať v stĺpčeku Odporúčame.