Zranený muž hľadá úctu a lásku

John Eldredge tvrdí, že každý muž má v srdci veľké túžby: „že bude hrdinom, premôže zločincov, vykoná odvážne skutky a zachráni ohrozenú krásku“. Zároveň si každý v sebe nesie otázku – mám na to? 

Príbeh Cyrana je príbehom jedného takéhoto muža; zraneného muža. Jeho Achillovou pätou je zdeformovaný nos – najmenšia narážka naň, dokonca len zvedavejší pohľad dokáže v Cyranovi aktivovať agresora.

Práve päste mu často pomáhajú napĺňať túžby po uznaní – v pouličných bitkách nezlyháva, je v nich hrdinom. Ťažko (a doslovne) vydobytý rešpekt mu čiastočne dvíha ego, divák však vníma, že mladíkova sebaúcta nie je zvnútornená; že Cyrano potrebuje na potvrdenie svojej mužnosti divákov, poslucháčov.

Komparz kamarátov, ktorí majú možnosť sledovať jeho záťahy či počúvať o nich historky, však mladému mužovi nestačí, pretože v jeho príbehu chýba kráska, pre ktorú a o ktorú by mohol bojovať. Vlastne – ona by aj bola, sníva však o inom.

Cyrano si ľahko domyslí, že atraktívny Ján vyhral zápas o Roxanino srdce ešte skôr, ako by sa nejaký boj vôbec začal. Možno aj preto Jánovi navrhne, že mu bude písať pre talentovanú Roxanu piesne. 

Vzniká tak zvláštny trojuholník, o ktorom jeho hlavná aktérka netuší – Cyrano si vylieva dušu v baladách, Ján sa tvári ako ich autor a nadšená Roxana ich spieva, pričom aj sama sa v jednej chvíli priznáva, že tieto piesne miluje možno ešte viac než ich autora.

Implicitne – hoci si Roxana myslí, že sa zaľúbila do Jána, v skutočnosti sa zaľúbila do Cyranových slov; do jeho duše, ktorá cez ne presakuje.  

Klamstvá a pády
Vraj prvým (a najväčším) mužských hriechom bola pasivita. Adam mohol zasiahnuť, nenechať Evu, aby sa rozprávala s hadom. Mohol použiť svoju silu a autoritu, aby ju ochránil. Ešte aj keď mala jablko v rukách a ponúkala mu ho, mohol povedať nie. 

Adam bol však zbabelý – a to malo nedozerné následky. 

Cyrano hreší podobne. V bare mrhá svojou silou jedna radosť, ale keď má vybojovať najdôležitejší zápas – ten o Roxanino srdce –, stiahne sa. Nemá odvahu na to, aby Roxane vyznal svoje city priamo a čelil tak prípadnému odmietnutiu – nemá však odvahu ani na to, aby sa jej definitívne vzdal.

Zbabelo sa skrýva do slov, ktoré ešte zbabelejšie prenecháva inému.

Roxana (na snímke Romana Dang Van, alternuje Mirka Gális Partlová) neskoro pochopí, čo pre ňu znamenal Cyrano (na snímke Lukáš Pišta, alternuje Ján Slezák). 

Naoko nevinné klamstvo však pomaly začína všetko a všetkých ničiť. Dokonca - zabíjať. Jeden z aktérov tohto príbehu neúprimnej lásky sa totiž napokon rozhodne siahnuť si na život.

Podľa anotácie je Cyrano z predmestia „nestarnúci príbeh o láske, zásadách, kamarátstve, úspechoch a pádoch“. Možno je však skôr príbehom o pokusoch získať a udržať si lásku, zásady, kamarátstvo.

O tom, že úspech je len druhom spektáklu a rany nehojí, ale často prehlbuje.

A o tom, že aj keď chceme správne veci, nestačí to – ak ich chceme nesprávnym spôsobom. 

Nadviazali na kult
V roku 1897 uviedlo parížske divadlo Porte-Saint-Martin premiéru drámy Cyrano z Bergeracu; slovenská rocková alúzia Cyrano z predmestia vyšla z pera Alty Vášovej, autorsky sa na nej podieľali aj Ján Štrasser, Kamil Peteraj, Pavol Hammel a Marián Varga.

Z príbehu lásky v kulisách barovej subkultúry a hudobného priemyslu sa stal v čase uvedenia kult; súčasný režisér Patrik Vyskočil mal v tomto smere istú výhodu aj nevýhodu zároveň.

Aktuálne naštudovanie aktualizuje pôvodný hit modernými prvkami (najmä čo sa tanečných kreácií týka), občas však osciluje na hranici uveriteľnosti. Napríklad jazyk postáv je príliš uhladený vzhľadom na prostredie, v ktorom sa pohybujú.

To je fajn, tvorcovia azda počítali aj s mladšími ročníkmi divákov. Ak však áno, otázka je, prečo napríklad scény bujarých zábav museli byť príliš explicitné až zvulgarizované.

Ak autori chceli poukázať, že časť dnešných mladých rozptýlenie hľadá v takzvanej voľnej láske, určite na to neboli potrebné sieťované pančušky a tanečné výstupy v kostýmoch pripomínajúcich negližé.

V tomto kontexte považujeme podobné prvky za prvoplánovo provokujúce a lacné, de facto nevhodné. 

Energia, atmosféra, šarm
V Cyranovi z predmestia potešia herecké výkony. Hlavní protagonisti (všetci aj v alternácii) predviedli plnokrvnú súhru hereckých, speváckych i tanečných schopností.

Niektoré postavy sú skôr figúrkami než neopakovateľnými charaktermi, niektoré vtipy ľahko predvídateľné, niektoré scény preštylizované. Aj o kostýmoch by sa dalo polemizovať, nakoľko odrážajú ducha tejto doby.

Vcelku však má muzikál osobitú energiu, atmosféru, šarm. Aktivuje (či pripomína) čosi animálne v človeku; niečo to archetypálne, čo sa väčšine z nás darí nie ani tak potlačiť, ako skôr skultivovať. 

Hrdinovia tohto muzikálu to nestihli; divák sa však môže z ich príbehu poučiť, pripomenúť si vlastné hľadanie (sa) a dozrievanie; vlastné cesty, míľniky, odbočky, zvodidlá.