Africké Burundi, raj na zemi

Väčšina miestnych býva v strmých kopcoch, k domčekom vedú len chodníčky. Keď ich chce navštíviť kňaz, musí motorku nechať na najbližšej ceste, kde mu ju farníci zatiaľ strážia. Snímka: Jakub Krška
Veľkým impulzom bolo vysvätenie prvých dvoch domorodých kňazov v roku 1925. O sto rokov neskôr – v súčasnosti – už v tejto malej stredoafrickej krajine misionári z Európy nepôsobia a Cirkev v Burundi má 1 400 vlastných kňazov.
Z nich približne stovka pôsobí na misiách v iných afrických krajinách, v Kanade, Španielsku, vo Francúzsku a v Nemecku.
Aktuálne má táto štrnásťmiliónová krajina 660 seminaristov. Študujú v dvoch filozofických a dvoch teologických seminároch, pričom sa dokončuje výstavba dvoch nových propedeutických, čiže prípravných seminárov.
Okrem toho v krajine funguje viacero malých seminárov, čo je ekvivalent slovenských osemročných gymnázií, kde sa okrem kvalitného vzdelania kladie dôraz aj na duchovnú formáciu.
Napríklad malý seminár v hlavnom meste Bujumbure má 330 študentov, z ktorých každý rok približne šiesti chlapci vstúpia do veľkého seminára. Väčšina z nich po ďalších deviatich rokoch formácie prijme kňazské svätenie.
EDEN LEN PRE NIEKTORÝCH
Bývalý prezident Burundi Pierre Nkurunziza zvykol vravievať, že ich krajina je Eden – raj na zemi. Klíma je viac než príjemná a dažďa je dostatok. Údoliami pomedzi strmé vŕšky pretekajú rieky a v ich okolí ľudia pestujú ryžu.
Na políčkach v kopcoch sa urodí kukurica, fazuľa, hrach, maniok, zemiaky, arašidy. Avokáda a mangá z Burundi nemajú konkurenciu. Dokonca sa v krajine urodia aj citrusy a jablká. V horách sú plantáže čaju a drobní roľníci pestujú kávovníky.
Pri návšteve krajiny čoskoro skonštatujete, že Burundi Edenom naozaj je, ale len pre niektorých. Pre les grands, pre veľkých.
Tých občas zazriete, ako v čiernych oblekoch a s nadváhou cestujú po krajine v pikapoch. Les grands vzadu v kabíne a na korbe za nimi pripravení šiesti policajti v modrých maskáčoch ozbrojení samopalmi.
V hlavnom meste Bujumbura sa pri jazere Tanganika nachádza aj reštaurácia Eden, kde sú ceny vyššie ako v Bratislave a chodia tam len „veľkí“ alebo Európania. Bežný úradník alebo učiteľ by tam totiž musel za jednu večeru nechať trojmesačný plat.

Na dopravu tovaru slúžia bicykle, mnohé veci sa nosia na hlave či na chrbte. Snímka: Jakub Krška
NA MALÝCH POLÍČKACH
Drvivá väčšina obyčajných ľudí žije len z toho, čo si dopestuje na malých políčkach, a je fakt, že vďaka výnimočnej klíme nezomierajú od hladu.
No keďže krajina má polovičnú rozlohu ako Slovensko a až 14 miliónov obyvateľov, z ktorých sa väčšina živí poľnohospodárstvom, pôdy nie je dostatok. Preto sú obrobené dokonca aj úzke pásy zeme medzi domami a cestou.
Rozširuje sa chov drobných zvierat, ako sú kozy, ošípané a sliepky, aby sa ich trus mohol použiť ako hnojivo a tak sa zvýšili výnosy.
Bežné je, že na jednom políčku pestujú naraz viaceré plodiny. Fazuľa sa ťahá po kukurici, pomedzi je nasadený maniok, ktorý dobré znáša aj obdobie sucha. Kde-tu hrach či tekvice. Pred niekoľkými rokmi začali s pestovaním červeného melóna, špeciality, ktorá v krajine nemá tradíciu.

Burundi je stokrát chudobnejšie ako Slovensko. Ale vďaka dobrej klíme si ľudia vedia dopestovať obživu. Snímka: Jakub Krška
RAJSKÁ ZÁHRADA
Napriek tomu, že Burundi patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, jeho obyvatelia sú na svoju vlasť hrdí. Potvrdzuje to aj páter Juvenal Nzohabonayo, riaditeľ Pápežských misijných diel Burundi.
Na otázku, čo ho napĺňa hrdosťou, bez rozmýšľania odpovedá: „Le climat sain, zdravá klíma. V Burundi sa dá počas celého roka žiť z pôdy. V domoch nemusíme kúriť ani ich chladiť. Všetko je tu zelené, hotová rajská záhrada.“
Druhá vec, ktorú páter Juvenal vyzdvihol, je, že ľudia v Burundi rešpektujú a slávia nedeľu, deň Pána. „Či sme v meste alebo na dedine, kostoly sú plné ľudí, ktorí tam neprišli zabiť čas, ale došli sa naozaj modliť. Máme mier a ľudia sú k sebe milí. Pomáhajú si, keď sa niekomu stane nejaké nešťastie.“
POMÁHAME PÁPEŽOVI POMÁHAŤ
Pápežské misijné diela pomáhajú Svätému Otcovi pri šírení evanjelia do celého sveta. Pozývame vás, aby ste sa zapojili. Príspevok môžete poslať na číslo účtu SK88 0900 0000 0051 4976 4503. Do poznámky uveďte svoju adresu alebo e-mail. Adresa majiteľa účtu: Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, 811 09 Bratislava. Môžete si vyžiadať aj poštové poukážky. Telefón: 02/52 96 49 16, e-mail: info@misijnediela.sk.

