Architekt, ktorý sadí stromy a navrhuje erby

Môžu nejakým spôsobom súvisieť misie, heraldika a krajinná architektúra? Žilinčan Marek Sobola (37) potvrdzuje, že áno. V svojom živote dokáže originálnym spôsobom uplatňovať lásku k misiám, histórii i architektúre.
Martina Grochálová 22.05.2019
Architekt, ktorý sadí stromy a navrhuje erby

Erb Madangskej arcidiecézy na ambóne v Katedrále Ducha Svätého. Farebnosť (tinktúry) erbu sú odvodené z vlajky Papuy-Novej Guinei. Patrocínium katedrály – Ducha Svätého vyjadruje letiaca holubica. V arcidiecéze sa veľkej úcte teší aj Panna Mária, ktorú v erbe symbolizuje heraldická ľalia. Snímka: archív -MS-

Marek Sobola vyštudoval nielen záhradnú a krajinnú architektúru, ale aj históriu, vďaka ktorej sa vrátil k svojej dávnej záľube heraldike. „Moja heraldická ,kariéra´ sa začala u kapucínov. Kedysi v mojom rodnom meste pôsobil kapucín Dávid Tencer, a keď sa stal biskupom na Islande, oslovil som ho, či nemá záujem o osobný erb,“ spomína Marek Sobola.

Reykjavícky biskup si jeho záujem dodnes cení. „Keď som sa stal biskupom, bolo treba zrazu zariadiť mnoho vecí, o ktorých som predtým vôbec nerozmýšľal – napríklad heslo a erb či osobnú pečať. Vtedy sa prihlásil Marek Sobola. Povedal som mu, čo by som chcel, aby tam bolo, on to následne profesionálne spracoval do detailov,“ spomína Dávid Tencer. „S jeho prácou som bol natoľko spokojný, že keby som sa mal teraz znovu rozhodovať, tak by som na tom nič nezmenil.“

Heraldické pravidlá 
Marek Sobola vytvoril aj erb Reykjavíckej diecézy, ktorá dovtedy používala namiesto erbu logo. Symbolika, ktorú autor v heraldike používa, musí byť v prvom rade kresťanská, podpornými znakmi sú symboly krajiny vyjadrované buď farbou alebo figúrou.

Zatiaľ čo logo nemá osobitné pravidlá, pri tvorbe erbov je potrebné dodržiavať stáročné heraldické princípy. „Farbám hovoríme v heraldike tinktúry a prvkom, ktoré sú v erbe vykreslené, zas figúry. Základné heraldické tinktúry sú čierna, červená, modrá a zelená. Neskôr pribudla purpurová, ktorá sa používa hlavne v cirkevnej heraldike.

Poznáme aj dva kovy, ktoré sa zobrazujú farebne, a to striebro a zlato, biela a žltá – to sú aj dve základné farby vatikánskej vlajky,“ vysvetľuje heraldik a prezrádza niektoré pravidlá.

„V heraldike sa nesmie klásť farba na farbu či kov na kov, napríklad strieborná ľalia do zlatého poľa. Farba musí byť vždy na kove a naopak. Tieto princípy musia heraldici dodržiavať, existuje však, samozrejme, niekoľko historických výnimiek, akou bol napríklad erb Jeruzalemského kráľovstva, ktorý tvoril zlatý jeruzalemský kríž v striebornom štíte.“

Začalo sa to Papuou-Novou Guineou
Misijné krajiny Marka Sobolu priťahovali odjakživa. „Doma sme mali knihu Papua-Nová Guinea, prostredníctvom ktorej ma táto krajina vždy lákala. Ani by som sa nenazdal, že raz budem pre túto krajinu niečo tvoriť,“ spomína Marek Sobola, ktorý má dnes na konte okolo tridsať erbov diecéz v tejto ostrovnej krajine.

„Začalo sa to tým, že som oslovil mnohých biskupov v misijných krajinách s ponukou vytvorenia erbu, ktorý považujem tiež za akýsi nástroj na šírenie Božieho slova, pretože cirkevný erb pozostáva najmä z kresťanskej symboliky či atribútov svätcov,“ opisuje, ako sa pustil do originálneho misijného dobrodružstva.

S biskupmi na celom svete komunikuje v angličtine e-mailom či listami. Jeho práca si nutne nevyžaduje osobný kontakt, hoci verí, že čoskoro vysnívanú Papuu-Novú Guineu navštívi.

„Biskup Francis Meli ma oslovil, aby som ako architekt pripravil návrh pamätníka k 50. výročiu vzniku Vanimskej cirkevnej provincie na Papue-Novej Guinei, preto sa tam chystám.“

Od Azerbajdžanu po Kiribati 
Pri svojej tvorbe sa stretáva aj so zaujímavými reáliami či kurióznymi situáciami. „Stretol som sa aj s veľmi tolerantnou moslimskou krajinou Bahrajnom, kde je sídlo Apoštolského vikariátu Severnej Arábie, pre ktorý som tiež robil erb, a kde sa v súčasnosti buduje obrovská katedrála.

Určená bude prevažne pre zahraničných katolíkov, ktorí do krajiny prichádzajú za prácou z Indie, Bangladéša či Filipín. Apoštolský vikariát správne pokrýva viaceré štáty – Kuvajt, Bahrajn, Katar a Saudskú Arábiu. V misijných krajinách sa teda stretávame s javom, že najvyššia cirkevná správna jednotka je rozdelená na krajiny, zatiaľ čo u nás je krajina rozdelená na diecézy.

Podobne je to aj v prípade Apoštolského vikariátu Južnej Arábie, do ktorého správy patria Jemen, Spojené arabské emiráty a Omán,“ vysvetľuje Marek Sobola, ktorý navrhol erb aj pre Misiu sui iuris v Afganistane. Na území tejto krajiny sa jediná katolícka kaplnka nachádza v areáli Veľvyslanectva Talianskej republiky v Kábule.

„Tamojšiemu superiorovi Giovannimu Scalesemu som navrhol, či by nemal záujem o inštitucionálny erb. V rovnakom čase, ako prišla moja ponuka, uverejnil v ich mesačníku Nasara výzvu s nádejou, že sa nájde heraldik, ktorý by vytvoril erb s prvokresťanskými symbolmi pre misiu. Môj list mu prišiel asi týždeň po tejto výzve,“ opisuje nezvyčajné Božie cesty slovenský heraldik.

Marek Sobola vytvoril erb aj pre ďalšieho slovenského biskupa v misijnej krajine, a to Vladimíra Feketeho.

„Azerbajdžan som navštívil aj osobne. Prekvapilo ma, že táto moslimská krajina darovala pozemok pre kostol, ktorý navrhli talianski architekti, no výzdobu vytvorili moslimskí umelci. Moslimovia zhotovili aj sochu Panny Márie, vitráže, krížovú cestu či oltár,“ hovorí Marek Sobola.

Vytvoril erby aj pre Arcidiecézu Samoa-Pago Pago na Americkej Samoe, Honiarskú arcidiecézu na Šalamúnových ostrovoch či erb pre Tarawsko-Nauruuskú diecézu so sídlom v Kiribati. V súčasnosti dokončil erb Rarotongskej diecézy na Cookových ostrovoch. Keďže si uvedomuje zložitú ekonomickú situáciu v týchto krajinách, všetky návrhy pre mimoeurópske cirkevné inštitúcie robí zadarmo.

Ďalšou jeho záľubou je obnova drobných sakrálnych pamiatok, akými sú kaplnky, božie muky či sochy svätcov v krajine.

„Na jednej strane zachraňujem dedičstvo predkov a na druhej strane tvorím niečo, čo ma napĺňa a uspokojuje moju kreativitu a túžbu tvoriť trvalé hodnoty – erby sú nemenné, konštantné, používajú sa po stáročia. Či zasadím strom alebo vytvorím erb – vždy tu niečo po mne zostane,“ uzatvára Marek Sobola.