Bolívia s Argentínou sú si v mnohom podobné

Ako dlho misijne pôsobíte v Bolívii a kde konkrétne?

V Bolívii som od februára 2004. Až do roku 2010 som pôsobil v andskej časti Bolívie, v El Alto. Potom krátko v San Miguel de Velasco na východe Bolívie. Po dvojročnej študijnej pauze ma poslali opäť do východnej časti krajiny, kde pôsobím až dodnes, momentálne v Santa Rosa de Roca, 400 kilometrov od metropoly Santa Cruz de la Sierra.

Rodná krajina pápeža Františka má s Bolíviou viac ako 800 kilometrov spoločnú hranicu; navštívili ste ju?

Žiaľ, zatiaľ som nemal možnosť navštíviť Argentínu, teda okrem toho, že som pri svojich cestách využil letecké spojenie s prestupom v Buenos Aires. Samozrejme, z letiskovej haly je veľmi ťažko si urobiť dojem z krajiny.

Najbližšie k Argentíne som bol pri návšteve soľnej púšte v Uyuni, tam sme sa dostali k hraničnému bodu, kde sa stretáva bolívijsko- čilsko-argentínska hranica. S Argentínčanmi sa dostávam do kontaktu častejšie.

V čom je táto krajina podľa vás jedinečná?

Je to geograficky a kultúrne rôznorodá krajina. Veľa toho o nej napísal páter Ján Nemčík, SVD, ktorý tam dlhšie pôsobil. Keď som sa s ním počas dovoleniek na Slovensku stretával, vždy sa živo zaujímal o dianie v juhoamerickom regióne a v Argentíne.

Aj z jeho rozprávania som pochopil, že Argentína a Bolívia sú si v mnohom podobné. Na Argentínu mala vplyv veľká prisťahovalecká vlna začiatkom 20. storočia. Možno najviac z juhoamerických krajín. Samotný pápež František je potomkom prisťahovalcov. V Argentíne je tiež najväčšia komunita Slovákov žijúcich v Južnej Amerike.

Predpokladáme, že temperament ľudí v oboch krajinách má podobné črty. Akí sú Juhoameričania?

Juhoameričania, Bolívijčania či Argentínčania, sú veľmi temperamentní. Veľmi radi sa stretávajú pri jedle a hudbe. Vedia sa spoločne zabaviť a porozprávať, či už je na to rodinná, susedská, alebo farská príležitosť. Nesmie chýbať churrasco – na grile opekané hovädzie mäso, a tiež víno, na ktoré sú právom hrdí.

K tomu sa pridá spev so sprievodom gitary – a je z toho skutočná fiesta. V bežnom kontakte sú veľmi bezprostrední a srdeční: pri vítaní alebo rozlúčke sa vyobjímajú a vybozkávajú.

Čo si cením na Argentínčanoch, je ich nasadenie za ľudské práva a spravodlivosť, a to aj mnohokrát v politicky nepriaznivých podmienkach.

A čo viera a náboženský život?

Juhoameričania sú spätí s náboženským vnímaním sveta. Náboženstvo je pre nich v mnohých oblastiach života trvalou tradičnou hodnotou. Samozrejme, rozdiel je medzi veľkomestami a vidiekom. V mestách oveľa viac cítiť vplyv sekularizácie a globalizácie.

Vo všeobecnosti môžem potvrdiť, že ich náboženské prežívanie je viac na úrovni spoločenstva ako na rodinnej alebo individuálnej úrovni. Aj preto sú pre nich veľmi dôležité sviatky. Rozšírená je úcta k svätým a predovšetkým k Panne Márii.

Slávenie sviatku patróna miestneho kostola sa nemôže zaobísť bez svätej omše s vysluhovaním viacerých krstov, so slávnostnou procesiou, s požehnaním jedál a spoločnou dedinskou hostinou.

V čom je pastorácia Bolívijčanov špecifická?

V Bolívii sa ku katolíkom hlási vyše 80 percent obyvateľstva. Typická bolívijská farnosť pozostáva z mnohých malých farských skupín. Snažíme sa teda vytvárať spoločenstvo spoločenstiev. Pre juhoamerickú povahu je dôležité, aby sa každý v spoločenstve našiel a mal v ňom svoje miesto.

Stáva sa, že istá aktivita (napríklad spoločné pečenie koláčov pre chudobné deti) je pre nich dôležitejšia ako samotná liturgická slávnosť. Aj preto je potrebné, aby do prípravy svätej omše bolo zaangažovaných čo najviac ľudí.

Bez aktívnej spolupráce katechétov, animátorov, lektorov, vedúcich spoločenstiev si fungovanie farnosti už nevieme ani predstaviť.

Ako vnímajú to, že Svätý Otec je pôvodom Juhoameričan?

Vnímajú ho ako svojho. Ako niekoho, kto môže veľkou mierou prispieť, aby Ježišovo evanjelium bolo hlásané jednoduchosťou a typickou juhoamerickou bezprostrednosťou. Myslím si, že aj Svätý Otec sa rád priznáva k Juhoameričanom.

Jeho vôbec prvá cesta viedla do Južnej Ameriky – na Svetové dni mládeže v Riu de Janeiro. A potom v roku 2015 do Ekvádoru, Bolívie a Paraguaja.

V čom nám môžu byť vzorom; aké povzbudenie dáva ich život?

Teším sa, že aj Slovensko má česť privítať Svätého Otca Františka. Verím, že aj prostredníctvom jeho osoby máme príležitosť vnímať niečo z juhoamerickej srdečnosti a bezprostrednosti. Ale aj my sme známi srdečnosťou a pohostinnosťou.

Ak necháme vyniknúť tieto naše črty, bude sa medzi nami cítiť ako doma. Viac by sme sa mohli priučiť jednoduchosti a trpezlivosti. Juhoameričanom veľmi záleží, aby sme sa ako Cirkev sústredili na službu najchudobnejším a najslabším. Sám Petrov nástupca je nám v tom veľkým príkladom.

Argentína je väčšia i ľudnatejšia ako Bolívia. V čom sú si podobné a v čom rozdielne?

Koronakríza ukázala, akí sme prepojení a navzájom si podobní. I keď každá krajina má špecifické problémy a hľadá vlastné riešenia, predsa je tu naliehavá potreba ísť spoločným smerom. Sme predsa na jednej loďke, keby som to mal vyjadriť slovami Svätého Otca.

Myslím, že dôvera v ľudské spoločenstvo, posilnená vierou v Boha – Otca všetkých, by mohla byť hybnou silou, posúvajúcou vpred nielen tieto juhoamerické krajiny, ale aj mnohé iné vrátane Slovenska.

Nedôvera či izolovanosť, živené akýmisi konšpiračnými teóriami, ktoré v druhých vidia konkurenciu alebo nepriateľov, určite nenapomáhajú riešiť súčasnú krízu. Je preto na nás, veriacich katolíkoch, aby sme dokázali preklenúť rozdiely v spoločenskej, kultúrnej i náboženskej rovine a ohlasovali radostnú zvesť a nádej pre všetkých bez ohľadu, odkiaľ pochádzajú.