Božie zázraky v dažďovom pralese

Národný park Nyungwe je jeden z najstarších a najlepšie zachovaných horských dažďových pralesov v Afrike. V roku 2023 bol zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa na rozvodí dvoch veľkých riek – Konga a Nílu.

Počas návštevy pralesa sme obdivovali bohatú rozmanitosť jeho flóry. Pýši sa veľkou pestrosťou všelijakých rastlinných druhov. Fauna tam až taká pestrá nie je, no predsa sme boli nadšení, keď sme pri ceste videli viacero druhov šimpanzov, ktoré pobehovali v parku.

FOTKA S DEŤMI

Keď sme na obed zavítali do reštaurácie v pralese, poslal som niekoľko fotiek zvierat a prírody svojim priateľom. Neter Bernadeta, s ktorou som bol pred mesiacom na rovnakom mieste, mi napísala: „Odfoť sa aj ty s deťmi.“ Bol to dobrý nápad.

Neďaleko nás som zbadal asi tridsiatnika v spoločnosti staršieho pána. Poprosil som ho, aby nás odfotil. Starší muž pri pohľade na nás gestami vtipkoval. Chcel, aby sme sa na fotke usmievali. Potom sme sa chvíľu rozprávali a on sa zaujímal, kto sme. Povedal som mu, že deti sú siroty a ja som misionár.

Pochádzal zo Spojených štátov amerických a v Nyungwe bol so skupinou turistov. Prezradil, že v predchádzajúcich dňoch navštívili Ugandu a teraz pokračujú v Rwande.

MALÝ PRÍSPEVOK

Keď sme dojedli, šiel som zaplatiť s vedomím, že účet nebude malý. Každý mal vlastnú porciu a ešte sme vzali dve navyše, lebo deti boli hladné. Vtom na mňa niekto zavolal: „Otče!“

Bol to ten starší pán, s ktorým som sa zhováral. Vychádzal po schodoch reštaurácie a vystieral ku mne ruku. Vtisol mi do nej bankovky so slovami: „Odvádzate s týmito deťmi dobrú prácu. Boh vám žehnaj! Prijmite tento malý príspevok. A ak môžete, pomodlite sa za mňa.“

Ohromený a nadšený som mu poďakoval. „Najprv som vám povedal, že deti nemajú rodičov, no pravdupovediac, väčšina z nich žila aj na ulici.“

Ešte raz som mu poďakoval a rozlúčil som sa. Uistil som ho, že v Centre sv. Antona sa budeme zaňho modliť. Bankovky som strčil do vrecka, ale nepozrel som sa na sumu. V aute som zistil, že výška príspevku zodpovedala tomu, čo som zaplatil v reštaurácii a ešte vyšlo aj na naftu, ktorú sme v ten deň minuli.

„To je zázrak, to je zázrak,“ reagovali deti, ktorým som porozprával o tomto nezvyčajnom momente. „Budeme sa zaňho modliť.“

NENÁPADNÉ SÚVISLOSTI

Nasadli sme do auta a vydali sa smerom k Cyangugu, aby sme sa pozreli na nádherné čajové plantáže. Vysoká nadmorská výška dosahuje v tomto juhozápadnom regióne krajiny 1 800 až 2 800 metrov nad morom, čím ponúka na pestovanie čaju vyhovujúce podmienky. Vyrába sa z neho čierny a zelený čaj.

V aute som bol veľmi rozcítený, Pán Boh sa ma dotkol. Deti sa tešili, džavotali, žartovali. Pri výjazde z Nyungwe smerom na Cyangugu sme sa ešte zastavili, aby sme si spravili pár fotiek. Našli sme tam robotníkov, ktorí zbierali čaj. Vošli sme do kostola pri ceste.

Bolo na ňom napísané, že je zasvätený sv. Antonovi, patrónovi nášho centra. Spoločne sme sa pomodlili a ďakovali sme nielen za krásu, ale aj zázraky dnešného dňa.