Charita sa spojila s Kongregáciou malých sestier sv. Terézie

Ruth sa spolu s dvomi bratmi narodila v Haitskej republike, ktorá leží s Dominikánskou republikou na Haiti, druhom najväčšom ostrove v Karibskom mori. Šťastie celej Ruthinej rodiny na ostrove zničilo masívne zemetrasenie v roku 2010.

Všetci sa vtedy nakazili cholerou. Otec zadovážil lieky pre svojich najbližších, no on sám zomrel. Pre Ruthinu mamu je dnes veľmi ťažké uživiť tri deti.

Nezamestnanosť na Haiti je vysoká a nájsť si prácu je ako výhra v lotérii. Ruth tak už ako dieťa zažila extrémnu chudobu. Vie dobre, čo znamená extrémny smäd aj aké to bolo, keď od hladu nemohla zaspať. Chodiť do školy spolu s bratmi, učiť sa a hrať ako ostatné deti kdekoľvek na svete bol pre Ruth len sen. Zaplatiť školské poplatky si ich mama nemohla vôbec dovoliť.

Ako je teda možné, že dnes môže Ruth sedieť s ostatnými deťmi v školských laviciach? Ruth je zaradená do Adopcie na diaľku®. Ide o dlhoročný úspešný projekt Slovenskej katolíckej charity. Slováci cezeň aktuálne pomáhajú na Haiti takmer 400 chudobným deťom s podobným osudom, ako má Ruth.

Následky ničivého zemetrasenia 
Ľudia na Haiti žijú veľmi ťažko. Nemajú pravidelný príjem, z ktorého by uživili seba aj svoju rodinu. Niektorí sa snažia uživiť prostredníctvom predaja niekoľkých vreciek cukríkov, vody alebo smažených jedál.

Alebo si zarábajú domácimi prácami v bohatších rodinách. Viaceré rodiny sa usilujú nájsť obživu pestovaním rôznych plodín, no úroda býva často veľmi slabá. Pre katastrofálnu finančnú situáciu prichádzajú deti do školy často nenajedené.

Slovenská katolícka charita začala na Haiti pomáhať po ničivom zemetrasení v roku 2010. „Najprv sme pomáhali obyvateľom, ktorí ostali bez prístreškov a stravy. Mnohí ľudia potrebovali pomoc, stratili blízkych, lebo ich život vyhasol pod ruinami príbytkov.

Silné zemetrasenie zdevastovalo cesty, nemocnice, školy,“ opisuje situáciu v krajine po katastrofe Martina Borčíková, koordinátorka projektu Adopcie na diaľku® SKCH.

„Keďže sme na Haiti mali svojho pracovníka niekoľko rokov, situáciu sme poznali veľmi dobre. Niektoré deti pri zemetrasení prišli o jedného alebo oboch rodičov.

Staral sa o ne potom niekto z príbuzných, ale tí mali často problém uživiť svoje deti. Videli sme, že chudoba na Haiti je veľmi veľká a že je tam potrebné dlhodobo podporovať najzraniteľnejšie skupiny, medzi ktoré patria deti. Tak sme tam začali realizovať Adopciu na diaľku®.“

Prvý zošit, prvé farbičky 
Podporiť škôlkara, školáka na základnej či strednej škole na Haiti je veľmi jednoduché. Z pohodlia svojho domova môže prispieť ktokoľvek zo Slovenska. Napriek obrovskej vzdialenosti vie SKCH zabezpečiť sirotám a polosirotám na Haiti nielen jedlo alebo ošetrenie u lekára, ale najmä to, že môžu chodiť do školy.

Ako to napríklad v Škole sv. Františka Saleského v Rivière Froide či v Škole sv. Terézie v Cazeau v Port-au-Prince vyzeralo teraz na jeseň? „Najmä mladšie deti sa zo školy veľmi tešia.

Škôlkari majú krásnu ružovú uniformu a pre mnohé deti je to najkrajšie oblečenie, aké kedy mali. V škôlke si zlepšujú jemnú motoriku a veľký dôraz kladieme aj na učenie sa hygienickým návykom,“ vysvetľuje Martina Borčíková.

„Tešia sa aj prváci, ktorí sa už naučili písať prvé písmená a slabikujú prvé slová. Mnoho detí má prvýkrát v živote svoj zošit, učebnicu, školskú tašku či farbičky. To všetko môžu mať vďaka podpore slovenského darcu. Deti si v škole našli aj nových kamarátov. Chlapci majú radi futbal a dievčatá zase rady skáču cez švihadlo,“ dopĺňa.

Adopcia na diaľku® je rokmi overený a spoľahlivý projekt Slovenskej katolíckej charity. Peniaze od darcov SKCH rozumne využíva pre haitské deti vďaka dobrej spolupráci s rehoľnými sestrami z Kongregácie malých sestier sv. Terézie.

„Spolupracujeme s nimi, pretože vnímajú, že vzdelanie je pre Haiti cestou z chudoby,“ dodáva Martina Borčíková. Zdôrazňuje, že každý darca vie presne, koho podporuje.

Raz ročne dostáva od podporovaného dieťaťa list alebo kresbu, aktuálnu fotografiu a kópiu školskej správy. A aj darca môže dieťaťu napísať alebo poslať pohľadnicu. Aj keď adopcia nie je fyzická a podpora je realizovaná cez tisícky kilometrov, darca dáva dieťaťu reálnu šancu na vzdelanie a nádej na lepšiu budúcnosť.

Autorka je koordinátorka PR komunikácie SKCH