Cirkev musí byť prorockým hlasom

Ako ste v Peru prijali voľbu pápeža Leva XIV.?

S veľkou radosťou. Pápež zjednotil celý peruánsky národ. Bez pochýb to bola najradostnejšia správa za veľmi dlhý čas v krajine, ktorá prechádza mnohými ťažkosťami a problémami. Ľudia sa cítili hrdí, že majú pápeža, ktorý sa rozhodol byť Peruáncom. A práve preto ho majú tak radi.

Roberta Prevosta poznáte osobne. V akom ste boli vzťahu?

Poznal som ho ešte z čias, keď tu bol kňazom, pretože pôsobil v našej arcidiecéze Trujillo. Spolu sme sa podieľali na viacerých prácach, najmä v akademickej oblasti.

Je to jednoduchý človek, nenápadný, veľmi láskavý, vždy s úsmevom na tvári, ktorý sa ti pozerá do očí a počúva ťa. A ako pápež je stále rovnaký, úplne rovnaký. Keď som išiel do Ríma a pozdravil som ho, nepovedal som mu „Svätý Otec“, ale „otec Prevost“, pretože tak som ho vždy poznal. Zablahoželal som mu, ale nedokázal som mu povedať „Svätý Otec“.

Prečo mu Peru tak prirástlo k srdcu a tamojší ľudia si ho mimoriadne vážia?

Z viacerých dôvodov, ale spomeniem tri. V Peru sa na začiatku, ako mladý kňaz, rozhodol zostať aj v čase terorizmu v 80. a 90. rokoch minulého storočia, keď mnohým kňazom hrozila smrť. Viacerí, hlavne zahraniční kňazi odišli, ale on nie.