Čokoláda vznešená, sladká i trpká

Jej lahodná chuť sa rozplýva na jazyku a v človeku vyvoláva povznášajúce pocity. Priaznivý vplyv čokolády na ľudský organizmus potvrdzujú aj odborníci.

Oceňujú predovšetkým jej antioxidačné účinky a odporúčajú dať si kúsok kvalitnej horkej čokolády po jedle ako dezert. Kedysi bola čokoláda výsadou kráľov a šľachty, dnes je rozšírená a dostupná takmer na celom svete. No aj za jej vznešenosťou a krehkosťou sa môže skrývať ľudské utrpenie.

BOŽSKÝ NÁPOJ

Do 16. storočia bola čokoláda známa iba v Strednej Amerike a Mexiku. Už v roku 1900 pred Kristom sa obyvatelia tohto regiónu naučili spracovávať bôby kakaovníka. Rastú na vždyzelenom strome, ktorý dorastá do výšky 5 až 8 metrov.

Jeho odborný názov je Theobroma cacao, čo v preklade znamená „pokrm bohov“. Aztékovia i Mayovia kakaové bôby spracovávali tak, že ich pomleli, zmiešali s kukuričnou múčkou a čili. Vznikol horúci povzbudzujúci napenený nápoj.

Mayovia používali vzácne kakaové bôby ako platidlo a využívali ich pri náboženských rituáloch. Kakao pili na kráľovských hostinách a vojakom ho dávali ako odmenu za úspech v boji.

Do Európy priviezli čokoládu po prvý raz v roku 1519 moreplavci a kolonizátori. Keďže sa spolu s nimi plavili aj misionári, považujú sa dodnes za šíriteľov tejto lahodnej pochúťky.

Čokoláda sa najskôr používala ako liek na upokojenie žalúdka, ale po tom, čo do nej ľudia pridali med a cukor, stala sa obľúbenou delikatesou na španielskom dvore.

KAKAOVÝ PRÁŠOK

Výroba čokolády bola veľmi zložitá až do roku 1828, keď Holanďan Coenraad van Houten vynašiel kakaový lis. Ten dokázal oddeliť kakao a kakaové maslo. Vytvoril sa jemný prášok, ktorý bolo možné vmiešať do nápoja. Ak sa prášok opäť spojil s kakaovým maslom, vznikla pevná čokoláda, ako ju poznáme dnes.

Švajčiarsky výrobca čokolády Daniel Peter pridal v roku 1875 do čokolády sušené mlieko, čím vznikla mliečna čokoláda. V súčasnosti okrem horkej a mliečnej čokolády poznáme aj bielu a rubínovú. Tá posledná pribudla iba v roku 2017 a vyrobila ju švajčiarsko-belgická firma z rubínových kakaových bôbov.

Má ružovú farbu a chuťou pripomína lesné plody. S čokoládou je spojená aj ďalšia zaujímavá maškrta. Američanka Ruth Wakefieldová vynašla recept na výrobu čokoládových sušienok. Svetoznámej firme na výrobu čokolády ho predala výmenou za doživotnú dodávku čokolády.

Keďže sa dá kakaovník pestovať iba v okolí rovníka, veľká časť produkcie sa presunula do Afriky. Od roku 2015 vyrába Pobrežie Slonoviny dve pätiny svetovej produkcie kakaa.

FAIR TRADE

S výrobou čokolády bolo od začiatku spojené aj zneužívanie ľudí. Najskôr to boli otroci, ktorých loďami privážali do Strednej Ameriky. Po tom, čo sa kakaovník začal pestovať v Afrike, producenti nechávali za neprimeraných podmienok pracovať tamojších obyvateľov a predovšetkým deti.

Odhaduje sa, že počet detí pracujúcich na kakaovníkových plantážach ešte aj dnes dosahuje dva milióny.

Na sklonku 80. rokov minulého storočia uzavrel majiteľ nemeckej firmy na výrobu čokolády Joseph Wilhelm zmluvy s rodinnými farmami v Brazílii, kde pestovali kakaové bôby a cukrovú trstinu bez použitia chemikálií.

Postupne sa tak zrodil koncept fair trade, ktorý zaručuje nielen kvalitu výrobku, ale aj to, že pestovatelia dostanú za každý dodaný produkt spravodlivú mzdu. Okrem toho putuje časť výnosu do spoločnej pokladnice a získané prostriedky sa používajú na budovanie infraštruktúry alebo nákup pitnej vody.

Fair trade absolútne odmieta detskú prácu a časť zárobku investujú farmári aj do výstavby škôl a na podporu chudobných.

Čokoládu s označením fair trade, ktorá je už dnes bežne dostupná aj u nás, si tak vychutnáme viacnásobne. Okrem toho, že oceníme jej kvalitu či ekologickosť, môžeme ju jesť s čistým svedomím.