Do pluhov na poliach zapriahli ľudí

Hoci Cirkev v Kambodži nesmierne trpela, doteraz nemá táto skúšaná krajina v juhovýchodnej Ázii nijakých svätých ani blahoslavených.
Martina Grochálová 10.06.2022
Do pluhov na poliach zapriahli ľudí

Počas Pol Potovho režimu zomrela v Kambodži väčšina ľudí od hladu. Všetci museli tvrdo pracovať a neraz dostávali iba misku jedla na deň. Reprofoto: autorka

„Pôvodne bolo vybraných 35 mučeníkov, ktorí zahynuli počas Pol Potovho režimu, no ich počet sa pre nedostatok podkladov a dôkazov postupne znižoval. V súčasnosti sú doň zaradení 14 mučeníci,“ vysvetľuje postulátor diecéznej fázy blahorečenia Paul Roeung Chatsirey.

Pochádzali z Kambodže, Vietnamu a Francúzska. Boli medzi nimi kňazi, rehoľníci i laici. Zahynuli v rokoch 1970 až 1977. Niektorých zabili, ďalší zomreli od vyčerpania alebo hladu.

PROPAGANDA

Spôsoby komunistickej propagandy v Kambodži boli podobné ako v prípade iných totalitných režimov. Zakladali sa na sľuboch, vízii dokonalej spoločnosti, ale aj na šírení strachu z vonkajšieho nepriateľa.

Diktátor Pol Pot, ktorý sa v roku 1976 stal premiérom Demokratickej Kampučie, ako sa Kambodža v tom čase nazývala, sľuboval svojim občanom nezávislosť, vládu proletariátu, okamžitú ekonomickú revolúciu a kompletnú transformáciu kultúrnych hodnôt.

Mladých Kmérov, žijúcich v zahraničí, vyzýval, aby sa vrátili späť a budovali svoju krajinu. Naopak, nemilosrdne vyháňal cudzincov. Zakázané boli akékoľvek náboženské prejavy. Z krajiny boli nútení odísť všetci zahraniční kňazi a misionári.

V roku 1977 Pol Pot vyhlásil, že „Kambodža sa stala obeťou zahraničnej agresie v ekonomickej, kultúrnej, sociálnej, politickej i vojenskej oblasti“.

Výsledkom jeho zvrátených činov bolo, že z vtedajšej sedemmiliónovej populácie prišli počas jeho neľútostnej vlády o život približne tri milióny ľudí. Väčšina zahynula od hladu.

MUČENÍCKY KRÍŽ

Predpokladá sa, že počas diktátorského režimu zahynulo v Kambodži až 90 percent katolíkov, ktorí v budhistickej krajine v súčasnosti tvoria asi pol percenta populácie. „Štrnásti kandidáti zastupujú všetkých kresťanov, ktorí svojím utrpením svedčili o Kristovej láske,“ vysvetľuje Paul Chatsirey.

Beatifikácia má podľa jeho slov Kambodžanom pomôcť vrátiť sa k svojim koreňom, zostaviť vlastnú históriu. „Zároveň je dôležitým znamením, že Cirkev v Kambodži žije a rastie.“ Vo farnosti sv. Jozefa v kambodžskej metropole Phnom Penh, kde je farárom, vzniklo malé múzeum kambodžských mučeníkov.

Stojí pred ním mučenícky kríž skrývajúci veľavravné symboly. „Celkom hore je Duch Svätý, ďalej tam vidíme pluh, misku, okovy a kmérsku šatku.“ V kontexte miestnej kultúry veľmi silné symboly.

Pluh predstavuje namáhavú prácu – do pluhov na poliach boli totiž zapriahnutí ľudia, nie zvieratá. Všetko sa muselo robiť ručne. Miska vyjadruje hlad. Obyvatelia Kambodže si museli počas diktátorského režimu neraz vystačiť s miskou ryže na deň. Okovy vypovedajú o krutom mučení.

Kmérska šatka je typickou súčasťou miestneho odevu. Nosí sa zavesená na krku a chráni pred slnkom, ale dá sa ňou utierať aj pot z tváre. Pol Potov režim nariadil občanom povinné jednotné oblečenie – čierne nohavice, čiernu blúzu a červeno-bielu kmérsku šatku.

RÝCHLY KONIEC

Všetci obyvatelia boli vyhnaní na vidiek, kde museli pod dozorom Červených Kmérov tvrdo pracovať.

„Benediktínsky mních občas požiadal vojakov vo svojej dedine, aby mohol ísť loviť ryby v blízkosti dediny Tangkok. V skutočnosti však so skupinkou kresťanov slávil svätú omšu na bambusovej posteli,“ prekladá otec Paul nápis na obrázku v múzeu, kde sú zachytené niektoré momenty zo života mučeníkov.

Ako prvý je v procese blahorečenia podrobený dôkladnému skúmaniu život biskupa Josepha Chhmara Salasa (1937 – 1977). V čase, keď sa moc v krajine dostala do rúk Červených Kmérov, študoval ako kňaz vo Francúzsku. Vtedajší biskup Yves Rammouse bol Francúz, preto sa musel vrátiť domov.

Predtým však prozreteľne zavolal Josepha Salasa späť do Kambodže a v roku 1976 ho vysvätil za biskupa, aby krajina nezostala bez pastiera. Jeho biskupská cesta bola veľmi krátka.

Už rok nato zomrel v pracovnom tábore Kampong Thom v dôsledku vyčerpania. Podobný osud postihol aj ďalších mučeníkov, ktorých pamiatku si v Kambodži tento rok pripomenú 11. júna.