Farebná, hlučná a radostná Bolívia

Aj vo viere človeku hrozí, že môže príliš spohodlnieť vo vlastnom svete a stratiť schopnosť prijímať a rozumieť novým veciam. Boh však stále ostáva sviežim Bohom, nie zatuchnutým. Aj zakladateľ jezuitov sv. Ignác z Loyoly bol toho názoru, že treba byť otvorený vanutiu Ducha.

Páči sa mi jeho myšlienka, že je veľmi nebezpečné nútiť všetkých ísť k Bohu rovnakou cestou. Práve Bolívia mi ponúkla nový svet a prekvapivý, odlišný vzťah k viere a k ľuďom.

SPONTÁNNE EMÓCIE

Nebudem vás zaťažovať geografickými, politickými a hospodárskymi údajmi krajiny. Poviem vám len svoj prvý dojem. Je to krajina emócií a farieb, vôní a prírody, spontánnosti a predovšetkým jednoduchej radosti. Počasie je počas celého roka slnečné a hrejivé, čo má vplyv aj na ľudského ducha.

Všade sa to hemží životom, hudbou, oslavou. Pravidlami sa veľmi neriadia, európsky zmysel pre poriadok im nič nehovorí. Perfekcionisti si tu na svoje neprídu. Človek sa v Bolívii nemusí obávať nudy, na každom kroku prebieha nejaká rodinná oslava alebo sa ozývajú tanečné a hudobné rytmické zvuky.

Na cestách vládne trúbiaci organizovaný chaos a po uliciach behá nespočetné množstvo psíkov všetkých druhov rás a plemien. Bolívia je farebná, hlučná a radostná.

ŠŤASTIE JE TERAZ

Život v Bolívii je chudobný, ale ani napriek nepriaznivým podmienkam sa ľudia nepovažujú za nešťastných. Práve naopak. Vládne tam viac radosti ako v Európe. Vo farnosti, kde som pracoval, som stretol deti, ktoré sa hrali so špinavými kamienkami. Nesťažovali sa, že chcú niečo iné, ešte ma nimi aj obdarovali.

Ich radosť z hračiek, ktoré som im doniesol, bola taká úprimná a čistá, že na ňu nikdy nezabudnem. Aj dospelí sa vedia tešiť, neustále niečo oslavujú.

Na rozdiel od iných častí sveta, kde majú chudobní revolučného ducha, bojujú za svoje práva a sami seba považujú za obete západnej kolonizácie, v Bolívii je to inak. Jeden farník mi to zhrnul nasledovne: „My sme šťastní. Neriešime ani minulosť, ani budúcnosť. Žijeme z toho, čím nás Boh obdaroval práve teraz.“

PRIORITA VZŤAHOV

Celý spoločenský systém je založený na rodine a vzťahoch. Prekvapilo ma, že tu neexistujú obchody, ako ich poznáme my. Keď niečo niekto potrebuje, ide do domu priateľa a vypýta si, vymení, prípadne si to zaobstará na miestnom trhu.

Napríklad nespočetné druhy exoticky sladkého ovocia, aké som nikde nevidel a ani nikde inde nejedol. Neexistuje ani miestna doprava. Človek sa jednoducho postaví na chodník a pridá sa k niekomu do auta, za čo mu potom nechá pár drobných.

Samozrejme, slovo „auto“ je honosné – tieto dopravné prostriedky vydávajú zvuk, ako keby štartoval raketoplán a čierny dym zahalí všetko okolo. No nejakým zázrakom sa tá kopa šrotu ledva, ale predsa, presúva.

RADOSŤ VIERY

Bol som prekvapený, že do kostola chodia prevažne mladí ľudia, strednú a staršiu generáciu som nevidel. Boha vnímajú ako priateľa, ako súčasť života a tomu sa prispôsobuje aj liturgický aspekt.

Majú veľa veselých spevov, na svätej omši sa aj tancuje, všetko je zaplnené kvetmi, kríže sú ozdobené tradičným oblečením, všetko je farebné a emocionálny náboj je cítiť všade. Veriaci sú v kostole hluční a veselí.

Počas kázne hodnotia kňaza a jeho prejav gestami a slovami, ak sa im niečo páči alebo nepáči, dajú to najavo veľmi expresívne. Presnosť nepoznajú, ale nie je to chyba, je to životný postoj. Spojení sú so všetkým živým.

Nie je vôbec neobvyklé, že počas obradov sa okolo oltára špacírujú psíkovia a mačičky. Vieru vnímajú ako súčasť života, preto je aj chrám rušné, veselé miesto.

KOSTOL JE ŽIVOT

Najviac majú radi požehnanie svätenou vodou, ktoré sa deje pri každom slávení a nikdy sa nemôže vynechať. Voda ako symbol života je pre nich dôležitá, a preto ak nie sú celí mokrí, požehnanie sa im neráta.

Pred kostolom miestni predávajú rôzne predmety svetského života ako bábiky, prasiatka, pokladničky, domčeky – ľudia si ich berú do kostola, aby ich kňaz požehnal, a tak im Boh doprial, o čo sa modlia.

Napríklad bábika symbolizuje, že chcú mať bábätko, alebo prasa naznačuje, že sa chcú mať dobre. Viera je spojená so životom. Kňaz nikdy nemoralizuje a nepoučuje. Všetci spoločne oslavujú Boha ako Otca.