Farnosť, ktorá hľadí doďaleka

Keďže bol nový kostol v tejto kedysi okrajovej štvrti kambodžského hlavného mesta konsekrovaný práve na slávnosť Troch kráľov v roku 2008, majú tam v tento deň aj hody. „Farnosť vznikla pôvodne na okraji mesta a bol tu výhľad doďaleka,“ vysvetľuje na streche farskej budovy miestny kňaz Damien Fahrner (40).

Dnes sa farský areál nachádza uprostred husto osídlenej rušnej štvrte a do kozmopolitnej farnosti, zverenej francúzskemu misionárovi, prichádza na bohoslužby pravidelne okolo 350 ľudí.

To je v budhistickej krajine pomerne vysoké číslo. „Väčšinu tvoria miestni Kméri, potom Vietnamci a iní cudzinci. V posledných rokoch je tu nová skupina migrantov z Nigérie. Mnohí z nich sú katolíci, vo svojej krajine prenasledovaní,“ vysvetľuje otec Damien.

VPLYV SVÄTEJ TERÉZIE

Chlapčensky pôsobiaci kňaz sa rozhodol prísť do Kambodže na celý život. „O svojom povolaní som dlho premýšľal. Ešte počas štúdia som čítal knihu o sv. Terézii z Lisieux a to zmenilo môj život.“

Damien sa rozhodol vstúpiť do Spoločenstva zahraničných misií v Paríži, kde kedysi pracoval ako dobrovoľník. Spoločenstvo bolo založené ešte v roku 1658 a zameriavalo sa na evanjelizáciu v ázijských krajinách.

„V súčasnosti pôsobí 155 kňazov v trinástich ázijských krajinách,“ spresňuje. Keďže predpokladal, v ktorej časti sveta bude ako misionár pôsobiť, určenie do Kambodže nebolo prekvapením. „Príprava vo Francúzsku trvala tri mesiace. Vysvätili ma v júni 2011 a v septembri som odchádzal do Kambodže.“

Súčasťou prípravy misionára je aj spoznávanie kultúry, histórie a životného štýlu miestnych obyvateľov. Pre Damiena bol najväčšou výzvou jazyk. „Učil som sa ho tri roky a  pôsobil som na viacerých miestach, aby som spoznal miestnu cirkev i  kultúru.“ Po troch rokoch prípravy je misionár pridelený do niektorej diecézy.

Francúzsky misionár Damien Fahrner (40) sa rozhodol prísť do Kambodže na celý život. Snímka: Ivan Šulík

NOVÁ FARNOSŤ

Po tom, čo sa na začiatku 90. rokov 20. storočia skončil krvavý režim Červených Kmérov, do krajiny sa vrátili mnohí utečenci. Niektoré katolícke rodiny našli domov v bažinatej oblasti Boeung Tompun v južnej časti mesta Phnom Penh.

Keďže kambodžská ústava opäť umožňovala slobodu náboženského vyznania, kresťania sa začali schádzať na modlitbách. Od roku 1994 sa tak na tomto mieste postupne rodila nová farnosť.

„Prvý kostol fungoval na poschodí tradičného kmérskeho domu a  od úplného začiatku venovali veriaci osobitnú pozornosť deťom,“ opisuje neľahké začiatky súčasný farár, pričom upozorňuje, že išlo približne o desať katolíckych rodín.

Rovnako bola farnosť vždy aktívna a ponúkala celý rad zaujímavých aktivít pre ľudí z celého okolia.

BLÍZKO CHUDOBNÝM

Na podporu zručností mladých chudobných žien otvorili triedu šitia. Začali ubytovávať chlapcov z vidieka študujúcich v hlavnom meste a neskôr otvorili internát.

Pre deti zriadili materskú školu a spoločne so všetkými aktivitami sa rozrastalo aj farské spoločenstvo. Keďže pôvodný kostol zakrátko nestačil, začali stavať nový. Po jeho dokončení bol do farnosti menovaný prvý farár. Plná aktivít je farnosť dodnes.

Počas pandémie koronavírusu sa jej areál stal očkovacím centrom. V spolupráci s rozličnými rehoľnými spoločenstvami a laickými spoločenstvami sa tam konajú duchovné obnovy či vzdelávacie aktivity.

„Umožňuje to, aby sme boli nablízku aj chudobným nekatolíckym komunitám, ktoré sa nachádzajú v našej oblasti,“ zdôrazňuje misionár.

NEKOMERČNÉ VIANOCE

Do farského obchodíka nás Damien vedie cez nádhernú kvetinovú záhradu vo vnútrobloku farského areálu. „Moji rodičia sú floristi, preto sa aj ja rád obklopujem kvetmi. Rastliny zároveň vytvárajú tieň a znižujú teplotu.“

Presne tento moment poukazuje na jeho jednoduchý životný štýl a blízkosť k ľuďom. Hoci rád varí a má rád francúzsku kuchyňu, počas týždňa obeduje Damien so zamestnancami farnosti a večeria s chlapcami v internáte.

„Moja prvá motivácia bola vždy postavená na tom, že chcem slúžiť Pánovi,“ odpovedá bez rozmýšľania na otázku, čo ho viedlo k misijnému povolaniu. A ako sa slávia v Boeung Tompun Vianoce?

Hoci sú v Kambodži skôr okrajovou záležitosťou hŕstky kresťanov, o to väčšia je radosť z ich slávenia a nezatieňuje ich komercia.

„Mávame polnočnú omšu a jasličkovú pobožnosť, organizujeme tombolu i tanečnú zábavu. Prichádzajú k nám ľudia zo širokého okolia, vnímajú to však ako každú inú slávnosť. Skrátka, tešia sa, že sa môžu zabaviť.“