Františkáni ostávajú na území džihádistov

Dediny Knayeh a Jacoubieh v Sýrii neďaleko Turecka sú stále pod kontrolou džihádistických skupín. Tie nariaďujú ľuďom život podobný tomu v kalifáte: rôzne verzie islamského práva šaríe sú zákonom. Ženy musia nosiť závoj, kresťanom zhabali majetok, kresťanské symboly, ako napríklad kríže, boli strhnuté.
Paulo Aido 04.11.2020
Františkáni ostávajú na území džihádistov

Kňaz žehná stavbu nového kostola pri meste Homos v Sýrii. Snímka: ACN/Ismael Martínez Sánchez

Navyše ak kresťania odmietnu prestúpiť na islam, musia platiť špeciálnu kresťanskú daň, inak im môže hroziť násilie. I keď bol takzvaný Islamský štát porazený, dodnes pôsobia v regióne ozbrojené milície, ktoré sú napojené na vedúce postavy extrémizmu.

Františkáni majú v Sýrii dovedna jedenásť kláštorov, medzi ktoré patria aj tie v spomenutých dedinách blízko tureckých hraníc. Všetky kláštory sú súčasťou takzvanej Kustódie Svätej zeme, teda akejsi františkánskej provincie, ktorá vznikla ešte za čias zakladateľa svätého Františka.

Odhaduje sa, že medzi obyvateľmi týchto dedín v regióne Idlib, ktorí napriek ťažkým a neistým podmienkam zostali vo svojej vlasti, je asi tristo kresťanských rodín rôznych denominácií a etnických skupín. Starajú sa o ne františkáni Luai Bsharat (40) a Hanna Jallouf (67).

O ich rozhodnutí hovorí františkán Firas Lutfi, OFM, ktorý spolupracuje s pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Sám pripomína, že s bratmi už dlho nemal priamy kontakt.

Verní svojmu povolaniu aj napriek neistote a hrozbám

„Kresťania tu čelia prenasledovaniu, strachu, násiliu i nebezpečenstvu smrti. To, že sa naši bratia rozhodli zostať s veriacimi, je svedectvom hrdinského odhodlania,“ konštatuje otec Lutfi. Pátri Luai a Hanna zostali napriek ťažkostiam, pretože sú presvedčení, že kresťania by nemali región opustiť.

„Tieto kresťanské komunity žijú totiž v blízkosti Antiochie, kde svätý Pavol začal svoje šírenie Božieho slova,“ vysvetľuje.

„Utrpenie kresťanov sa začalo pred desiatimi rokmi v čase, keď militantné skupiny prevzali kontrolu nad regiónom a vyhlásili ho za Islamský štát – zabavili kresťanský majetok, zrušili právo na voľný pohyb v dedinách.

Jednoducho vnútili islamské právo šaría všetkým: kresťanom, ľuďom iného vyznania, ba dokonca aj moslimom, ktorí nesúhlasia so zneužívaním islamu na radikálne politické ciele.“

Páter Firas informoval o osude kresťanov v tomto regióne už v roku 2017 počas medzinárodnej púte do Fatimy, ktorá sa konala pri príležitosti 70. výročia založenia nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

„Extrémisti často našich bratov a sestry prenasledovali, útočili na nich, bili ich, unášali, mučili, ba dokonca zabíjali,“ pripomenul vtedy pútnikom.

Napríklad v roku 2013 svet obletela správa o tom, že islamistickí teroristi zavraždili priamo v kostole františkána Françoisa Murada. Po tom, čo bol jeden z kláštorov bombardovaný, otec Murad vzal ľudí, ktorí utiekli, do kostola. Tam vtrhli teroristi, a keď obraňoval rehoľné sestry, zastrelili ho.

V správe pre nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi páter Firas hovorí, že františkáni zostávajú v problémovej oblasti preto, aby pomohli všetkým, ktorí potrebujú pomoc, sprevádzanie a podporu bez ohľadu na náboženstvo, národnosť, rasu alebo politické presvedčenie.

Keď sa región Idlib stal konfliktným bojovým poľom, kláštory v Knayeh a Jacoubieh často prijímali a ubytovávali i desiatky moslimských rodín hľadajúcich útočisko.

„Prítomnosť františkánov je znakom nádeje uprostred tmy a zúfalstva,“ uvádza. „Závisí to však od podpory, ktorú dostávame. Dedinčania nemôžu zvážať úrodu ani predávať svoje výrobky. Sú odkázaní na nepretržitú humanitárnu pomoc.“

Rehoľa je preto vďačná všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhajú kresťanom v regiónoch, kde sú prenasledovaní alebo trpia hmotnou biedou. Spolu s pátrom Firasom Luftim, OFM, realizuje nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi rôzne lokálne projekty pomoci.

Sýria ostáva v centre pomoci

Za posledné roky si obyvatelia Sýrie vytrpeli ohromné množstvo násilia, neistoty či strachu. Viac ako milión Sýrčanov utieklo do Libanonu, kde žijú v táboroch a každý deň čelia chudobe a hladu, ale aj sociálnym hrozbám, ako je napríklad prostitúcia.

Po augustovom ničivom výbuchu v Bejrúte, ktorý ešte zhoršil dosah dlhoročnej ekonomickej krízy, sú títo ľudia odkázaní na pomoc.

Dôsledky občianskej vojny, ale aj islamského terorizmu budú Sýriu sužovať ešte veľmi dlho. Preto aj aktivity nadácie ACN naďalej pokračujú a postupne sa realizujú rôzne projekty na pomoc trpiacej Cirkvi.

V septembri 2019 požehnal pápež František ikonu Panny Márie Utešiteľky Sýrčanov, ktorá putovala po farnostiach v krajine. Reťaz modlitbových stretnutí za pokoj prerušila pandémia koronavírusu.

Jedným z aktuálnych projektov, ktoré realizuje pápežská nadácia je zakúpenie a oprava zničeného domu v susedstve takzvaného Ananiášovho domu v starobylej časti Damasku. Ananiášov dom je miesto, kde bol podľa tradície pokrstený svätý Pavol Apoštol.

Archeologický výskum potvrdil, že pod domom sa nachádza kresťanská kaplnka z 5. alebo 6. storočia po Kristovi. Dom v blízkosti tejto kaplnky bude slúžiť jednej z mužských reholí v meste na podporu pastoračných aktivít.