Gregoriánske omše pomáhajú misiám

Pomenovanie gregoriánske omše sa spája s pápežom Gregorom I. Veľkým (540 – 604). Prv než sa stal pápežom, bol opátom benediktínskeho kláštora v Ríme. On sám píše o mníchovi menom Justus, po ktorého smrti našli tri zlaté mince.

To však bolo proti rehoľným pravidlám a sľubu chudoby, ktoré predpokladali spoločné užívanie všetkých dobier. Gregor chcel pomôcť zomrelému mníchovi očistiť sa po smrti od tohto hriechu a prikázal sláviť za neho sväté omše.

Jedného dňa sa zosnulý mních zjavil svojmu pokrvnému bratovi, ktorý žil v tom istom kláštore, a oznámil mu, že je už oslobodený od očistcových trestov a že bol v tento deň prijatý do nebeského spoločenstva. Keď to brat zosnulého oznámil, Gregor si uvedomil, že sa to stalo po tridsiatich odslúžených omšiach.

Odvtedy trvá presvedčenie, že po tridsiatich omšiach odslúžených za sebou Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve vyslobodzuje z očistca toho, za ktorého boli modlitby obetované, a privádza ho do neba.

Gregoriánske sväté omše znamenajú teda 30 svätých omší, ktoré sa slávia počas 30 dní nasledujúcich po sebe za jedného zosnulého. Možné je aj slávenie 30 svätých omší na spôsob gregoriánskych omší za viacerých zosnulých, prípadne za živých, za zdravie, ako poďakovanie a podobne.

Omšový milodar nie je predajňa na nebo. Takýmto spôsobom zbierame milodary pre misionárov len preto, že im chceme pomôcť. Od počtu omší a výšky sumy Božia milosť, ktorá pramení zo svätých omší, vôbec nezávisí.

Omšový milodar je oslobodený od akýchkoľvek náznakov, že ide o kupovanie – je to výlučne pomoc pre misionárov a kňazov. Určený je na ich živobytie, ale vďaka nemu môžu poskytovať pomoc aj chudobným, napríklad zabezpečením zdravotníckej starostlivosti a podobne.

Je dôležité uvedomiť si, že svätá omša nemá hodnotu peňazí, ale má oveľa väčšiu hodnotu – hodnotu života.