Katechéti sú pravá ruka kňaza

Biskupa Dominica oslovuje na Slovensku najmä srdečnosť. Radostné stretnutia zažil aj vo farnosti Bolešov. Snímka: Jakub Krška
Biskupom ste sa stali v pomerne mladom veku, nemali ste ani päťdesiatku. Aká bola vaša cesta ku kňazskému povolaniu?
Vyrastal som v oblasti Baringo, ktorá sa rozprestiera v stredozápadnej Keni priamo v srdci Riftského údolia. Moji rodičia neboli kresťania, no poslali ma do školy, ktorú viedli misionári.
Pokrstiť som sa dal ako 17-ročný, stal som sa miništrantom, pomáhal som kňazom. Pomaly som v srdci zistil, že aj mňa Boh volá do kňazstva. Po strednej škole som v roku 1980 vstúpil do seminára. Už ako kňaz som študoval v Ríme kánonické právo, potom som pôsobil ako rektor a riaditeľ malého seminára v diecéze Nakuru.
V roku 2001 ma biskup vymenoval za generálneho vikára diecézy, päť rokov nato som sa stal rektorom hlavného seminára v Keni. V roku 2010 som bol vymenovaný za pomocného biskupa v diecéze Lodwar a o rok za diecézneho biskupa.
Po desiatich rokoch som sa stal biskupom v Eldorete, no ešte tri roky som bol zároveň apoštolským administrátorom diecézy Lodwar, až kým tam nevymenovali nového biskupa.
Keď sme sa stretli pred desiatimi rokmi, slúžili ste v Turkane, jednej z najsuchších oblastí na zemi. Vaša diecéza Lodwar čelila mnohým výzvam, s ktorými ste odvážne bojovali. Čo diecéza dosiahla do roku 2019 a kto sa stal vaším nástupcom?


