Keď sa kenská dedina lúči so životom

Starý otec zomrel po dlhšej chorobe. Pamätám si popoludnie, keď sa v dome ozýval nárek. Ako dieťa som si myslela, že ľudia oslavujú jeho uzdravenie. Luhyovia sú známi tým, že trúchlia nahlas, niekedy až dramaticky. Vtedy som to vnímala ako prehnané, dnes to chápem ako úprimný prejav bolesti.

Ženy ležali na zemi, muži chodili hore-dolu v tichosti a zamyslení. Môj otec ma chcel pred týmto pohľadom uchrániť, pretože to môže byť pre dieťa veľmi skľučujúce. Až neskôr som sa dozvedela, že tento hlasný nárek má význam. Celej komunite ohlasuje, že rodinu postihla strata.

Počas plaču sa príbuzní často obracajú priamo na zosnulého. Dodnes mám v pamäti sesternicu, ktorá sa ho medzi vzlykmi pýtala, s kým si teraz bude dávať popoludňajší čaj.