Kenská iniciácia a kresťanské obrady

Väčšina tradičných kenských komunít spájala iniciáciu s  obriezkou. V  komunite Kikujov sprevádzali iniciáciu piesne a tance. Bola to príležitosť ukázať ostatným svoju neohrozenosť a odvahu.

Po obriezke prešli chlapci do dospelosti tým, že sa stali bojovníkmi a obrancami komunity. Obriezka bola považovaná aj za duchovnú prax, ktorá zjednocovala komunitu s Bohom a udržiavala vzťahy s predkami.

PREVZATIE ZODPOVEDNOSTI

Pre komunity zo západných častí Kene vrátane kmeňov Luhya a Teso sa obriezkové ceremónie začínali kúpeľom v posvätnej rieke v skorých ranných hodinách. Obriezka sa uskutočnila na otvorenom poli, kde sa nachádzal posvätný strom. Jeden z mužov zaspieval pieseň, chváliac odvahu mladých mužov.

Po obrade nasledovalo obdobie izolácie, počas ktorého chlapcom dávali špeciálnu stravu a dostávali lekcie o histórii svojej komunity, rodinnom živote, vzdelávaní, sociálnych či ekonomických aspektoch komunitného života. Masajovia dokonca stavali osobitné domy, ktoré slúžili na ubytovanie mladých mužov počas iniciačného procesu.

Pred obriezkou mali chlapci dokázať svoju mužnosť nosením ťažkých oštepov a pasením dobytka. Mladí muži dostali po iniciácii dary v podobe dobytka a získali obrovský rešpekt za svoju odvahu. Cieľom iniciačných obradov bolo uviesť mladého dospelého do života v rámci svojej dediny a blízkej rodiny, obdarovať ho a  potvrdiť jeho identitu.

Dôležitou súčasťou bolo vzdelávanie, ktoré sa ústne odovzdávalo z generácie na generáciu. Mladý muž týmto spôsobom preberal zodpovednosť za svoj život i život ostatných.

ZAKÁZANÁ ŽENSKÁ OBRIEZKA

Ženská obriezka, ktorá podobne ako u mužov symbolizovala dozrievanie mladej ženy, bola v roku 2011 v Keni zakázaná. Tento krok bol vítaný, pretože výskumy ukázali neopodstatnenosť a škodlivé dôsledky tejto praxe.

Znamenalo to však aj zredukovanie vzdelávania pre mladé ženy. Mňa počas dospievania, našťastie, sprevádzali rehoľné sestry z rádu Loreto, ktoré sa vedome venovali aj vzdelávaniu, o ktorom sa v učebniciach nehovorilo. Niektoré kenské komunity, najmä Kikujovia a Masajovia, si svoje tradície spojené s dospievaním zachovali, iní sa rozhodli pre program organizovaný Cirkvou.

Podobnú skúsenosť mal môj mladší brat, ktorý sa zúčastnil na programe farnosti. Chlapci odišli podobne ako pri tradičnom obrade do izolovanej oblasti a na tejto udalosti sa zúčastnilo mnoho mladých mužov, chlapcov bez ohľadu na ich kultúrne zázemie.

KRESŤANSKÁ ZRELOSŤ

V kresťanských komunitách sa dospievanie a zrelosť mladého človeka vyjadruje prijatím sviatosti birmovania. Podobne ako tradičné rituály, aj sviatosť birmovania potvrdzuje identitu mladého kresťana, súvisí so vzdelávaním a dozrievaním vo viere, birmovanec preberá zodpovednosť v komunite alebo Cirkvi.

V kenskej spoločnosti sú v súčasnosti prítomné obe formy prechodu do dospelosti, hoci si ich nemožno zamieňať. Verím, že v budúcnosti sa budú navzájom dopĺňať. To je však možné len pri hlbokom pochopení viery.