Klimatické zmeny sa týkajú každého z nás

Koncom minulého roka sa v senegalskom meste Thies konalo valné zhromaždenie katolíckych hnutí vidieka, ktoré sú združené v Medzinárodnej federácii katolíckych hnutí vidieka známej pod skratkou FIMARC. Zúčastnili sa na ňom aj zástupcovia Fóra kresťanských inštitúcií zo Slovenska Tomáš Kuzár s manželkou Miriam.
Martina Grochálová 29.01.2019
Klimatické zmeny sa týkajú každého z nás

Obyvatelia Senegalu zápasia na vidieku s neľahkou situáciou; členovia katolíckych hnutí uvažujú o možnostiach, ako by im ju pomohli zlepšiť. Snímka: Miriam Kuzárová

Téma vidieka má v kontexte Afriky, Ázie či Južnej Ameriky celkom odlišný rozmer ako u nás. Kým v Európe si vidiek spájame najmä s pokojným a zdravým životným štýlom, na iných kontinentoch je život na vidieku otázkou prežitia.

„Priamu skúsenosť so životom na vidieku sme mali v zelenom regióne Senegalu, v oblasti Casamance, kde sa nachádza aj Diecéza Kolda.

Najprv sme sa celú noc plavili loďou z Dakaru do mesta Ziguinchor a následne niekoľko hodín autom až do mestečka Kolda,“ opisuje svoju prvú africkú skúsenosť Tomáš Kuzár.

Zaujímavá bola preňho aj návšteva miestneho biskupa Jeana-Pierra Bassèna.

„Diecéza je mladá, má asi dvadsať katolíckych kňazov. Zhodou okolností práve v tejto diecéze podporili Pápežské misijné diela (PMD) na Slovensku viacero misijných diel, ktoré sme mali možnosť osobne navštíviť a ponúknuť tak spätnú väzbu slovenským darcom.“

SENEGAL 
Leží v najzápadnejšej časti Afriky, zo západu je ohraničený Atlantickým oceánom, susedí s Gambiou, Guineou, Guineou-Bissau, Mali a Mauritániou. Hlavné mesto Dakar sa preslávilo najmä známymi pretekmi Rallye Paríž – Dakar, ale aj veľkolepými baobabmi.

Je to bývalá francúzska kolónia. Veľká väčšina tejto 16-miliónovej krajiny je moslimská (94 percent); kresťania, hlavne katolíci, predstavujú štyri percentá obyvateľstva.

Napätie medzi moslimskou väčšinou a kresťanskou menšinou je však zriedkavé a náboženské spolužitie v Senegale je považované za ukážkové, za čo Senegalčania vďačia najmä prvému senegalskému prezidentovi - katolíkovi Leopoldovi Senghorovi,  ktorý bol na čele tejto moslimskej krajiny dvadsať rokov (1960 – 1980).

Problémy farmárov 
Miriam si rada spomína na návštevu v rodine, ktorá bývala v slamenom dome v malej dedinke. „Hneď vedľa domu bola škola a deti práve končili vyučovanie. Obstúpili ma a chceli sa fotiť,“ smeje sa Miriam.

„Otec rodiny nám ukázal ryžové pole, ktoré je zavlažované vďaka štátnemu projektu. Zároveň nás zaviedli do záhrady, kde pestovali paradajky, papriku a ďalšie plodiny.

Trápilo ich však, že ich políčko nemá plot a úrodu im ničia hospodárske zvieratá z dediny, ako ovce a kozy. Chceli by plot vybudovať, no nemajú naň dostatok finančných prostriedkov.“

Dedina nemá katolícky kostol a kňaz tam zavíta maximálne raz za mesiac. Vtedy sa veriaci z dediny stretnú na priedomí domu, kde majú spoločné stretnutia a svätú omšu. Veriacich trápi, že svätú omšu nemajú častejšie.

Mnohé deti v chudobných senegalských dedinách trpia podvýživou. V lekárni možno kúpiť výživové doplnky, aké poznáme aj v Európe, ale pre miestnych ľudí sú veľmi drahé.

„Niekoľko šikovných žien sa preto rozhodlo vyrábať doplnok stravy pre deti zo zomletého prášku z baobabu a ďalších výživných plodín. Zatiaľ tento prášok vyrábajú len v domácich podmienkach, aktuálne ich čaká ešte dlhá cesta certifikácie.

Keď sa im to podarí, budú vedieť vyrábať lokálny a zdravotne vyhovujúci doplnok stravy pre deti, a tým zachránia mnoho životov,“ vysvetľuje Tomáš Kuzár.


OSTROV GORÉE 
Ostrov leží pri pobreží Senegalu oproti Dakaru a je smutne preslávený Domom otrokov, ktorý odhaľuje hrôzy bývalého transatlantického obchodu s otrokmi v 15. až 19. storočí.

Dnes je to múzeum, ktoré opisuje smutnú históriu, ako európski otrokári unášali Afričanov z ich domov bez nádeje, že sa vrátia späť; no je aj silným mementom, ktoré vyzýva, aby sa takéto neľudské praktiky už nikdy viac nezopakovali. Od roku 1975 je ostrov zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Blízke globálne problémy 
Ďalším dielom, ktoré PMD v Diecéze Kolda podporili, bola ambulancia praktického lekára a sirotinec hneď oproti kostolu.

Vďaka dostupnej zdravotnej starostlivosti sa znížila úmrtnosť detí. Snom sestier, ktoré sa o ambulanciu starajú, je vybudovanie pôrodnice, vďaka ktorej už deti ani matky nebudú zbytočne zomierať pri pôrode.

„Po návšteve viacerých miest v Diecéze Kolda nás čakala asi 18-hodinová cesta autom späť do mesta Thies, kde pokračovalo zhromaždenie vidieckych hnutí. Návštevou ľudí na africkom vidieku dostalo valné zhromaždenie nový rozmer.

Zapájali sme sa do diskusií o tom, čo sme zažili, o neľahkej situácii vidiečanov, no zároveň aj o možnostiach, ako situáciu zlepšiť,“ vysvetľuje Tomáš Kuzár zmysel stretnutia.

„Uvedomili sme si, že témy ako globálne otepľovanie, úbytok vody, zaberanie pôdy nadnárodnými koncernami, devastácia pôdy chemikáliami a mnohé ďalšie nie sú len vzdialené globálne problémy.

Práve naopak, sú to veľmi konkrétne ťažkosti našich priateľov v Afrike a aj my máme povolanie a zodpovednosť im pomôcť,“ uzatvára.