Kňazi dávajú Cirkvi celý svoj život

Cesta duchovného povolania je krehká, vyžaduje vernosť a vytrvalosť. Dôkladná príprava je kľúčová, dlhoročná formácia neznamená iba štúdium teológie. Kňaz dneška musí rozumieť človeku dneška.

S Cirkvou na celom svete prežívame vďačnosť za kňazov a seminaristov, ktorí sú prvými svedkami Ježišovej obety. A v čase núdze práve kňazi nezištne pomáhajú ľuďom – zabezpečujú stravu, bezpečie, vysluhujú sviatosti, načúvajú. Ponúkajú svoj život pre svedectvo o Láske.

BOSNA A HERCEGOVINA

Gabrijel žije v krajine, kde je náboženstvo problematické. „Chcem byť úplne normálnym kňazom: pravidelne sa modliť, vážiť si ľudí a milovať ich. Myslím si, že v súčasnosti musí kňaz stáť predovšetkým na tomto jednoduchom základe svojho povolania.

Jedine vtedy môže byť kňazom, ktorý sa modlí za svoj ľud a so svojím ľudom. Chcem byť práve takýmto jednoduchým kňazom, ktorý utešuje ľudí.“

Aj tridsať rokov po vojne je totiž Bosna a Hercegovina krajinou, ktorú rozdeľujú jazykové, etnické a náboženské odlišnosti. Pod povrchom vrie možný konflikt. Mnohí katolíci stratili vieru v budúcnosť a odišli. Viac než kedykoľvek predtým preto táto krajina potrebuje dobrých, jednoduchých, mierumilovných kňazov.

LIBANON

Elie sa pred povolaním roky ukrýval. „Myslel som si, nie, ja nie. Bol som presvedčený, že si toto povolanie nezaslúžim, preto som sa bál povedať áno.“

Tento postoj ho doviedol až k vzbure. Prestal chodiť do kostola, prestal sa modliť. „Počas rokov na úteku od Pána som sa všemožne usiloval nájsť šťastie, ale nič nefungovalo.“ Boh však ukázal, že je vytrvalý, a po čase rozlišovania Elie vstúpil do seminára.

Okamžite pocítil zmenu: „Celý život som pracoval na tom, aby som sa zbavil vnútornej prázdnoty, a nepodarilo sa mi to. Zrazu zmizla bez toho, aby som musel niečo urobiť.“ Libanon trápi mnoho problémov. Vysoká miera inflácie, nezamestnanosť a politická nestabilita veľmi sťažujú všetkým obyvateľom život.

Chudoba prinútila mnohých kresťanov utiecť. Tí, ktorí stále zostávajú, potrebujú duchovnú podporu, hovorí Elie. „Ľudia potrebujú, aby kňaz stál pri nich a pomáhal im zotrvať. Ak bude kňaz stáť pri svojom ľude, Cirkev v Libanone zostane.“

UKRAJINA

Ako tínedžer bol Tadej rebelant. Vieru nepraktizoval a ani v škole sa mu nedarilo. Jedného dňa sa však rozhodol ísť do kostola a po bohoslužbe si s miništrantom zahral stolný tenis, čo ho veľmi bavilo. „Tak som začal chodievať do kostola a každý deň po božskej liturgii sme hrávali stolný tenis.“

Rýchlo si vytvoril nový okruh priateľov a čoskoro pocítil túžbu vstúpiť do kláštora. Rok sa modlil a prosil o svetlo a napokon sa rozhodol hneď po strednej škole vstúpiť do kláštora. Momentálne je tesne pred ukončením štúdia a pripravuje sa na kňazskú vysviacku. Túži pomôcť svojim krajanom.

„Sovietsky zväz zmenil myslenie ľudí,“ hovorí Tadej. „Pripomína to históriu izraelského národa po období otroctva v Egypte. Potrebovali štyridsať rokov na púšti, kým prekonali starú mentalitu a konečne konali správne. Ak všetko pôjde dobre, ak udržíme nezávislosť Ukrajiny ďalších 30, 40 rokov, naša vlasť sa stane naozaj dobrou krajinou.“