Krutá minulosť v nich stále žije

Európsky dobrovoľnícky program umožňuje mladým ľuďom stráviť rok v humanitárnom kontexte. Martin Pavelka bol v rámci neho vyslaný ako koordinátor dobrovoľníkov do organizácie Small projects Istanbul (SPI) do tureckej multikultúrnej metropoly.

Jeho hostiteľská organizácia sa usiluje pomáhať utečeneckým rodinám z oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky tým, že pre ne vytvára bezpečné miesto na vzdelávanie a možnosti na zabezpečenie obživy.

Nejde iba o prácu s deťmi a mládežou, ale aj so ženami. Štyridsať sýrskych utečeniek pracuje v pridruženom sociálnom podniku Muhra, kde po absolvovaní tréningov (šitia, 3D tlače či počítačových zručností) tvoria šperky, oblečenie, čím si zabezpečia udržateľný zárobok.

Neľahké príbehy utečencov a utečeniek
Hybnou silou organizácie SPI sú lokálni, ale aj zahraniční dobrovoľníci. Ich manažovanie má na starosti práve Martin, pričom popritom stíha implementovať a monitorovať dvadsať aktivít pre komunitu na týždennej báze.

Denne prichádza do kontaktu s deťmi a mládežou utečencov, ktorí však nežijú v stanoch či preplnených táboroch.

„Komunita je v Istanbule už usadená, rodičia pracujú a deti posielajú do škôl. Medzi ich najväčšie problémy patrí sociálna stigma, nezamestnanosť, respektíve otázka zamestnanosti a nedostatok financií,“ opisuje svojich klientov slovenský dobrovoľník. Celkovo je v projektoch SPI registrovaných vyše dvestopäťdesiat rodín, pričom väčšina pochádza priamo zo Sýrie.

Členovia sýrskej komunity si prešli neľahkou cestou úteku z domoviny pred vojnou a prenasledovaním. Teraz majú zasa problémy s integráciou do tureckej spoločnosti. Neradi hovoria o svojej minulosti, keďže tá v nich ešte stále žije.

„Keď mi občas priatelia zo Sýrie opisujú svoje príbehy, znejú takmer ako fragmenty z akčného filmu, hoci to bola krutá realita. Napriek tomu sa vedia tešiť aj z maličkostí, na čo my zo ,západnej civilizácie‘ často zabúdame,“ vysvetľuje Martin.

Izolovaní utečenci bez kontaktov a najmä bez znalosti reči majú problém dostať sa k relevantným informáciám.

„Turecká byrokracia je neskutočná. Vybavenie jedného potvrdenia o pobyte či registrácia zahraničného mobilu môže trvať aj šesť mesiacov. To zákonite znamená vysoké výdavky a pátranie po úradoch, ktoré sú od seba vzdialené niekoľko hodín cesty,“ opisuje administratívne bariéry slovenský dobrovoľník.

Jedným z cieľov organizácie Small projects Istanbul je preto poradenstvo a sprostredkovanie relevantných informácií tejto komunite.

Korona kríza zasiahla každý ľudský život 
Koronavírus zasiahol nielen Martinovu hostiteľskú organizáciu, ale aj prijímateľov pomoci, teda utečeneckú komunitu. „Mnoho rodín stratilo prácu a príjem. Ako organizácia sa snažíme nájsť spôsoby, ako im sprostredkovať aspoň nejakú finančnú pomoc od štátu alebo od súkromných donorov. Zároveň sme našej komunite začali rozdávať záchranné potravinové balíčky,“ opisuje aktuálne aktivity SPI.

Aj napriek mimoriadnej situácii sa rozhodol zostať v Istanbule, ktorý je nielen jeho pôsobiskom, ale aj domovom. Celkovo život v metropole podľa neho stíchol, no úplne ešte nezastal. Martin má na starosti spustenie internetových aktivít pre deti a mládež. SPI pomáha pri výučbe tureckého jazyka, s domácimi úlohami aj s kreatívnymi aktivitami.

„Online komunikácia má síce svoje obmedzenia a limity, no nevzdáme sa. Vidím, že aj toto je obrovskou pomocou pre rodičov a odbúrava rodinám značný stres pri domácom učení,“ tvrdí odhodlaný Slovák.

Aj dobrovoľník je migrant
„Médiá a vzdelávacie inštitúcie by mali niesť zodpovednosť za podávanie neskreslených informácií na tému migrácie. Žiaľ, často je opak pravda a len veľmi extrémne situácie dostanú priestor v novinách,“ upozorňuje Martin Pavelka, ktorý je pre svoje dobrovoľníctvo v Turecku sám migrantom.

Pokojne by mohol byť ambasádorom kampane Platformy rozvojových organizácií Ambrela Tváre migrácie, ktorá sa snaží slovenskej verejnosti vysvetliť tému migrácie cez optiku globálnych cieľov.

„Predsudky sú zakorenené hlboko v nás všetkých,“ hovorí Martin Pavelka. V posledných rokoch sa však vďaka cestovaniu, študijným pobytom a globalizácii aj v našom regióne veľa zmenilo.

„Napríklad starkí sa cez zážitky svojich vnukov a vnučiek pomaly oboznamujú s témou rozmanitosti a citlivosti k iným kultúram. Veľmi si prajem, aby globálna pandémia koronavírusu tento dobre naštartovaný prerod nespomalila,“ dodáva na záver optimisticky Martin Pavelka.