Mexičania prežívajú veľkonočné udalosti celým srdcom

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom nielen na Slovensku, ale na celom svete. Výnimkou nie je ani Mexiko. Aj keď v tejto stredoamerickej krajine slávia tie isté udalosti ako my, majú svoje špecifické zvyky.

Štyridsaťdňové Pôstne obdobie začínajú rovnako Popolcovou stredou. Je pre nich posvätným dňom a akýmsi vstupom do obdobia kajúcnosti a sebazapierania. Aj Mexičania sú v tento deň na čele označení popolom na znak pokánia.

„Môžem povedať, že na tomto obrade sa zúčastňujú skoro všetci. Pre veľký počet veriacich sa často udeľuje popolec od skorých ranných hodín až do neskorého večera,“ začína svoje rozprávanie páter Ján Kušnír.

„Stalo sa mi, že ešte aj v noci prišli niekoľkí oneskorenci,“ pokračuje a dodáva, že veľkou kuriozitou je, že v Mexiku dokonca aj príroda žije pôstom. „Príroda sa práve v tomto čase odeje do fialovej farby. Rastie tam zaujímavý strom jacaranda, ktorý kvitne nafialovo,“ vysvetľuje.

Vstupom do veľkonočných udalostí je Palmová nedeľa
Veľký týždeň Mexičania nazývajú Semana santa. Páter Kušnír hovorí, že v ich kultúre je rovnako dôležitý ako Vianoce. Kvetná nedeľa nesie prívlastok palmová alebo v origináli Domingo de Ramos. Pozoruhodné je, že všetky udalosti nášho vykúpenia by sme tam videli „naživo“.

„Pre Mexičanov je veľmi dôležitý obraz. Preto sa Kvetná nedeľa slávi tak ako v Jeruzaleme. Kňaz ide ulicami na osliatku a sprevádza ho dav ľudí, ktorý má v rukách živé palmové ratolesti. Tie sú priam umeleckým dielom.

Mnohé Indiánky ich splietajú do krásnych krížov či kvetov. „Niekedy nebolo ani vidieť ľudí, iba samé palmy,“ vysvetľuje s úsmevom páter Kušnír. Požehnané palmové ratolesti si ľudia berú domov, aby ochraňovali ich príbytky. V niektorých oblastiach je súčasťou sprievodu i socha Pána Ježiša na osliatku.

Veľký týždeň má misijný rozmer
Počas Veľkého týždňa sa v Mexiku naplno prejaví misijný rozmer Cirkvi. Takmer všetky farnosti organizujú misijné skupiny a spoločne sa pripravujú na slávenie sviatkov medzi Indiánmi.

Páter Kušnír hovorí, že v tejto krajine je veľa indiánskych komunít, ktoré túžia prežiť sviatky naplno, ale pre nedostatok kňazov sú potrební i laici. „Ja som bol zodpovedný za laických misionárov zo Spoločnosti Božieho Slova.

Viacerými autobusmi sme odchádzali z Guadalajary do štátu Hidalgo medzi Indiánov, kde sme s nimi v malých komunitách vo vrchoch slávili svätý týždeň. Ja ako kňaz som sa snažil počas celého týždňa putovať a navštevovať všetky komunity, aby som im vyslúžil sviatosť zmierania a slávil Eucharistiu.“

No stalo sa i to, že niekde bolo toto slávenie bez kňaza, len s laikmi. Po skončení Veľkej noci sa všetci znova stretli a delili sa o svoje skúsenosti. Boli unavení, ale šťastní.

Ako stvárňujú Kristovo umučenie
Jednotlivé dni samotného Veľkonočného trojdnia nesú zaujímavé názvy. V Mexiku slávia Svätý štvrtok (Jueves santo), Svätý piatok (Viernes Santo) a Sobotu slávy (Sabado de Gloria).

„Mexičania prežívajú udalosti srdcom a s citom,“ zdôrazňuje páter Kušnír. Na Zelený štvrtok je pre nich veľmi dôležitý obrad umývania nôh (lavatorio de los pies), po ktorom nasleduje „živé“ stvárnenie zajatia Pána na Olivovej hore. „Domáci si veľmi pekne pripravia scény a kostýmy. Na niektorých miestach navštívia sedem domov, ktorými musel prejsť náš Pán, skôr ako bol nad ním vynesený rozsudok smrti,“ vysvetľuje páter Kušnír.

Na Veľký piatok sa takmer v každej dedine, komunite, meste či farnosti pripravuje krížová cesta. Zaujímavosťou je, že trvá niekoľko hodín a zúčastňuje sa na nej celé spoločenstvo.

„Ide naozaj o veľmi emotívnu krížovú cestu. Je obdivuhodné sledovať ľudí, ako sa vžijú do Ježišovho utrpenia,“ pokračuje. Na rozdiel od našej kultúry vyzerá Boží hrob v Mexiku úplne inak - Ježišovo telo uložia do sklenenej truhly. Večer sa koná sprievod ulicami so sochou Panny Márie, ktorá je oblečená v čiernych šatách. Veriaci chcú takto sprevádzať Pannu Máriu v jej smútku, aby nezostala sama, kým je jej Syn v hrobe.

Špeciálne mexické zvyky sa prejavujú aj počas Bielej soboty. Napríklad veľkonočný oheň je oveľa väčší, než na aký sme zvyknutí na Slovensku. „Býva to teda poriadna vatra,“ usmieva sa páter Kušnír.

„A paškál má tiež oveľa väčší rozmer. Pamätám sa, že raz ho niesli dvaja chlapi a mali čo robiť,“ dodáva. Zaujímavé to je aj s požehnaním vody. Zatiaľ čo u nás je to skôr symbolické gesto, v Mexiku ľudia už od rána prichádzajú do kostola a prinášajú tam plné vedrá. Kňazi potom požehnávajú vodu celú sobotu. „Je potrebné vnímať aj skutočnosť, že život v meste a medzi Indiánmi je veľmi rozdielny, a preto je odlišné aj slávenie týchto dní,“ tvrdí páter Kušnír.

Pôst prežívajú najmä vnútorne
V našom európskom priestore je Pôstne obdobie časom ticha, v Mexiku je to však iné. Ide o veľmi temperamentný národ, a tak hudba zaznieva všade aj počas Veľkého pôstu. No o to viac ľudia prežívajú udalosti Kristovho utrpenia v svojom vnútri.

„V Mexiku sú síce nádherné chrámy, ktoré sa postavili ešte počas kolonizácie, ale prežívanie sviatkov s Indiánmi v otvorenej prírode má jedinečné čaro. Veď všetko okolo nás je zhotovené Božou rukou,“ hovorí páter Kušnír.

Podľa jeho slov a skúseností to platí aj o jedle. Hoci je pre Mexičanov typické dobre sa najesť, pôstne jedlá musia predstavovať pokánie a aj ľudové zvyky. Takto dávajú najavo svoj súcit s utrpením Ježiša Krista.

V Iztapalape by vám naservírovali koláče huauzontle, sušené krevety, romeritos s nopalmi (kaktusmi) v červenom mole, sušené ryby ochutené paradajkovým sosom a olivami či mnohé iné špeciality. Ani vy nerozumiete, čo by sa teda ocitlo na vašom tanieri? Dá sa to zhrnúť do dvoch slov: zelenina a ryby.