Miestni donesú, čo treba, aj živú sliepku

Len čo sa zvítame v podzemnej garáži letiska, už sa pri nás zastavujú policajti a ostrieľanému misionárovi chcú dať pokutu. Za to, že sa kúsok posunul z parkovacieho miesta do cesty, aby sme mohli zozadu naložiť batožinu do kufra auta.

Rodáka z Terchovej to nijako nevyvedie z miery a plynulou swahilčinou, ale aj lokálnou gestikuláciou im vysvetľuje, že to bolo len na chvíľku. Vie, že by im stačilo dať malú pozornosť, ale neurobí to.

Po nairobských cestách sa pohybuje s istotou. Zastaví sa pri predajcoch domácich zemiakových čipsov, s každým prehodí pár slov. Dva roky je farárom vo štvrti Mihang’o, neveľkej, ale mimoriadne živej farnosti v kenskej metropole Nairobi.

PASTORAČNÉ CENTRUM

Hoci sa už zotmelo, pred kostolom sa zišla skupina mladých, aby nacvičili piesne na nedeľnú bohoslužbu. „Schádzajú sa takto každý deň počas celého týždňa,“ vysvetľuje páter Martin a otvára nám dvere do Kostola Nepoškvrnenej Panny Márie.

„Fara je nad ním, na štvrtom poschodí bez výťahu,“ dodáva a už začíname chápať, prečo tak dobre vyzerá. Každý deň prejsť niekoľkokrát hore a dole môže zdraviu jedine prospieť.

Z fary je krásny výhľad na okolie a misionár nás hneď vedie na tú stranu, odkiaľ vidno stavbu nového pastoračného centra. „Chýbajú nám priestory, kde by sme mohli učiť náboženstvo a  kde by sa ľudia mohli stretávať, preto sme sa pustili do stavby. Tento rok by sme ju chceli dokončiť, aspoň prvé poschodie.“

Potom nás podrobne informuje o jednotlivých fázach prác, kilogramoch materiálu a jeho cenách. No až počas týždňa stráveného v jeho farnosti pochopíme, prečo je vlastne to pastoračné centrum potrebné.

Snímka: Martina Grochálová

KŇAZI A LAICI SPOLOČNE

Na druhý deň ráno počujeme na farskom dvore veselý džavot a spev detí. „Sú z našej školy a majú dnes svätú omšu. Škola je tu vo farnosti a má ju na starosti páter Moses.“

Páter Moses podobne ako výpomocný duchovný páter Joseph pochádzajú z Toga. Spolu so Slovákom Martinom tvoria nielen farskú, ale aj rehoľnú komunitu. Cez víkend k nim prichádzajú na výpomoc ešte traja diakoni.

Kňazi v Keni nedostávajú plat, žijú iba z milodarov ľudí. Aj preto možno vidieť na nedeľnej svätej omši pred oltárom celú plejádu obetných darov. Od toaletného papiera cez vajíčka až po živé sliepky. „Keď nám niečo chýba, tak to jednoducho ľuďom poviem a oni nám to vždy prinesú,“ smeje sa Martin.

Farníkov nedávno s  humorom požiadal o vajíčka, lebo soli, o ktorú prosili predtým, mali už plnú komoru. „V ten deň sa dvere na fare nezavreli, všetci nosili vajíčka. Tak som na ďalšiu nedeľu poprosil o sliepku.“

Vo farnosti sa koná mnoho aktivít. Stretávajú sa v nej malé spoločenstvá nazývané jumuiya, spoločenstvo mužov, žien, Priatelia verbistov, podporné skupiny či tri spevácke zbory. „Keď som prišiel, tak sa tu nedialo takmer nič, musel som ľudí do týchto aktivít pozvať,“ hovorí misionár.

Ľudia si všetko organizujú sami, farár ich však koordinuje a raz mesačne sa s nimi stretáva. K osobnému vzťahu nepochybne prispieva i to, že kňazi aspoň raz v roku navštívia každú rodinu vo farnosti. „Trvá to celý rok, máme to podelené. Každému požehnáme dom.“

provincie Spoločnosti Božieho slova. Pastoračné centrum vo farnosti Mihang´o rastie aj vďaka podpore zo Slovenska. Dokončiť ho chcú tento rok. Snímka: Martina Grochálová

VRÚCNOSŤ A PRIJATIE

O ovocí Martinovej práce sa presviedčame na nedeľnej svätej omši, ktorá je skutočnou slávnosťou. Zakaždým ju zastrešuje niektoré spoločenstvo. Bohoslužba je plná farieb a radostného spevu, kvôli nám sa slávi po anglicko-swahilsky.

Pred každou časťou liturgie prichádza tancujúci sprievod zložený zo starších, mladých i detí. Počas čítaní stoja pri lektorovi dvaja miništranti s veľkými banánovými listami.

Po svätom prijímaní nasleduje mnoho oznamov od rôznych ľudí a napokon sa všetkým prihovára farár. Predstavuje nás hostí a každého z nás obklopí skupinka ľudí. Dávajú nám krásne darčeky, ktoré si pripravili – kenské náramky a šatky.

Fotia sa s nami a prejavujú nám svoju priazeň. Uisťujú sa, či sa nám darčeky páčia a či nám sedia. Všetko je akési osobnejšie a vrúcnejšie ako u nás, hneď sa stávame súčasťou ich komunity.

Keď sa na konci s Martinom lúčime, pochopíme, že je už Keňan. Ale isté je, že jeho srdce bije po terchovsky.

Misionár Martin Cingel, SVD, pôsobí v Keni už vyše dvadsať rokov. Okrem spravovania farnosti učí cirkevné právo a je misijným sekretárom kenskej provincie Spoločnosti Božieho slova. Snímka: Martina Grochálová

AKO POMÔCŤ

Stavbu pastoračného centra v nairobskej farnosti Mihang’o, kde pôsobí slovenský verbista Martin Cingel, môžete podporiť finančným príspevkom na číslo účtu IBAN SK9509000000005029115971, do poznámky, prosím, uveďte Martin Cingel. Adresa majiteľa účtu: Spoločnosť Božieho Slova, Kalvária 3, 949 01 Nitra.