Miesto, kde vládne pokoj i čulý ruch

„Taizé je kráľovstvo jednoduchosti,“ hovorí mladá Bratislavčanka Barbora Rudolfová, ktorá v ekumenickom spoločenstve prežila osem mesiacov.
Andrea Eliášová 02.06.2024
Miesto, kde vládne pokoj i čulý ruch

Barbora (v strede) sa do Taizé rada vracia zažiť živosť komunity aj posvätné ticho modlitby. Snímka: archív Barbory Rudolfovej

Rytmus života komunity udávajú pravidelné modlitby, osobitné spevy, vzdávanie chvál, ale aj priestor na dobrovoľníctvo. Členovia neprijímajú nijaké dary či dotácie, živia sa svojou prácou, vydávajú knihy alebo vyrábajú napríklad keramiku.

Dedinka Taizé sa nachádza vo francúzskom Burgundsku a preslávil ju Roger Schütz Marsauche zo Švajčiarska. Ako 25-ročný tam v roku 1940 založil duchovnú komunitu. Dnes ju tvorí spoločenstvo zhruba sto bratov – katolíkov i príslušníkov rôznych protestantských vyznaní, pochádzajúcich z viac ako 25 národností.

Zakladateľ komunity zomrel v roku 2005 ako 90-ročný, keď ho počas modlitby napadla psychicky chorá žena. Jeho nástupcom sa stal brat Alois, katolík z Nemecka, ktorý do spoločenstva vstúpil v roku 1974. Priorom komunity bol do decembra 2023, keď ho nahradil brat Matthew z Británie.

V KONTAKTE OD DETSTVA

„Cez leto tam prichádzajú tisícky mladých ľudí, každý tam prežije týždňový pobyt. Takže okrem posvätného ticha v modlitbe je to veľmi živé miesto,“ rozhovorí sa dobrovoľníčka Barbora.

Jej cesta spoznávania Taizé sa začala pred rokmi. V detstve sa priatelila s dievčatami, ktorých matka mala úzke kontakty s komunitou, prekladala ich spevy, organizovala v Pezinku modlitby. V osemnástich rokoch Barbora vycestovala do Francúzska a prežila v Taizé týždeň. Na ďalších osem mesiacov ju tam nepritiahla iba túžba po stíšení: „Bol to pre mňa čas modlitby, života s druhými, objavovania mnohých vecí a času s Bohom.“

Ľudia z  rôznych krajín počas pobytu či návštevy zažijú režim s  dennou modlitbou, spoločné raňajky, obedy i večere, biblické úvody ku konkrétnym témam, vzájomné delenie v skupinkách, workshopy na rôzne témy, ale aj nácviky piesní typických pre Taizé.

Zároveň sa každý návštevník zapája aj do konkrétnej služby – upratovania, prípravy kuchyne či kostola. Napodiv, tieto pobyty využívajú nielen veriaci ľudia z celého sveta. „Stretnete tam ľudí, ktorí sú veľmi otvorení.“

VÝZVY KAŽDODENNOSTI

Barboru inšpirovali rozhovory s bratmi, ktorí majú veľa životných skúseností, ale aj s ľuďmi, ktorí tam boli len pár dní. Neveriaci ľudia tam podľa nej chodia preto, lebo ich zaujíma skúsenosť veriacich. „Veľmi často majú otázky typu: Prečo si to myslíš? Ako si k tomu prišiel?“

Taizé nie je luxus. Pre niekoho môže byť výzvou práve tá jednoduchosť života v komunite – byť ubytovaný v izbe s ďalšími piatimi ľuďmi, keď niekto z nich trebárs chrápe, alebo vedieť prijať fakt, že jedlo varia dobrovoľníci a nemusí byť najchutnejšie, keďže sa varí pre tisícku ľudí.

Pre iného môže byť výzvou to, že si tam nemôže uvariť kávičku, kedy sa mu zachce. „Pri dlhšom pobyte je zasa výzva vnímať, že každý prichádza z inej kultúry a že to, čo považuje niekto za prirodzené, môže byť pre človeka z druhého konca sveta šokujúce – dovtedy, kým nájde spôsob, ako sa s tým vyrovnať.“

KONTEMPLATÍVNA MODLITBA

Barbora veľmi rada počúva ľudí a aj preto bol pobyt v Taizé pre ňu obohacujúci. Toto spoločenstvo najviac zmenilo jej spôsob modlitby. „Objavila som kontemplatívnu formu modlitby a to, aké je dôležité žiť prítomnú chvíľu,“ priznáva s úsmevom na tvári.

A na čo by mal byť pripravený človek, ktorý ide do Taizé prvý raz? „Že to bude iné ako u nás v kostoloch a že stretne ľudí z rôznych prostredí. Treba tam ísť s otvorenosťou srdca a pozrieť sa do hĺbky svojej duše i hĺbky tých druhých. Pre mňa je Taizé miesto, kde si obnovím vzťah s Bohom a vrátim sa k tomu, čo je pre mňa dôležité, preto by som tam chcela chodiť pravidelne.“

Tých, ktorí dnes vedú túto komunitu, vníma ako veľmi pokorných ľudí, flexibilne reagujúcich na súčasnosť. Pôsobia aj tam, kde je to ťažké, napríklad v Južnej Kórei, alebo tam, kde je veľká chudoba – na Kube. Na Slovensku fungujú menšie spoločenstvá hlásiace sa k spiritualite Taizé, pravidelne sa stretávajú v Bratislave, ale aj na východe Slovenska.

Každý večer z  Taizé vysielajú aj priamy audioprenos modlitieb a spevov, v soboty aj videoprenosy. Táto spiritualita, ako dodáva dobrovoľníčka Barbora, mení život ľudí, keď dovolia duši „stretnúť sa s tou najhlbšou hĺbkou“.