Miluje ugandský adrenalín

Sestra Anna o živote v kláštore nesnívala ani ho neplánovala. Raz ju však kamarátka, ktorá takú túžbu mala, pozvala na duchovnú obnovu k rehoľným sestrám. Vtedy sa všetko zmenilo.

„Keď som sa rozhodovala, do ktorej rehole by som mala vstúpiť, zvažovala som viaceré. Na našich sestrách sa mi páčilo, že sú misionárky a na Slovensku pôsobia aj cudzinky. Dúfala som, že sa takto ľahšie dostanem na misie.“

Sestry, ktoré u nás pôsobia v Nitre, sú známe ako indické, pretože ich rehoľa bola pôvodne založená na evanjelizáciu Indie, no dnes takmer tisícka sestier pracuje aj na Filipínach, v Európe a Ugande.

Misiu v Ugande založili sestry pred sedemnástimi rokmi a rodáčka z Dvorca v okrese Bánovce nad Bebravou prišla do komunity v meste Jinja v septembri 2023.

RADOSTNÉ A ANGAŽOVANÉ

Sestry v  Jinji sú veselé, no svoje poslanie berú vážne. V komunite je ich šesť, pričom ich záber je široký. „Vedieme viaceré školy, ktoré sú určené pre deti zo slumov. Deti z mesta neprijímame, hoci záujem je veľký,“ hovorí sestra Anna. „Máme najnižšie školné a niektorým ho dokonca aj odpustíme, ak sú dobrí žiaci.“

Deti dostávajú v škole pomenovanej po zakladateľovi ich rehole jezuitskom pátrovi Antoniovi M. Bodewigovi jedlo dvakrát denne, niektoré dokonca trikrát. „Neraz si na obed nakladajú obrovské porcie. Sú si vedomé, že v ten deň už jesť nebudú.“

Hneď za kláštorom sa nachádza materská škola, ktorú vedie ugandská sestra Topista, ale aj učňovská škola. V slume Masese III je krásny školský areál s triedami ďalšej škôlky, základnej a strednej školy. Všetky tri vedú indické sestry, prvú i druhú Sujatha, tretiu Anisha, ktorá je zároveň predstavená komunity.

„Naši študenti sú veľmi talentovaní a šikovní,“ hovorí s hrdosťou sestra Anisha a dopĺňa, že mnohí z nich si cez prázdniny privyrábajú, aby pomohli rodičom.

Ďalšia Indka Radžani má na starosti sociálne centrum, v ktorom sa miestne ženy učia vyrábať tekuté mydlo, šampón, vazelínu alebo pliesť metly. „Učíme ich, ako môžu tieto veci predať a niečo si ušetriť, aby si potom dokázali samy zarobiť na živobytie,“ hovorí.

Malú kliniku pravidelne navštevuje rakúska sestra Theresia, spoluzakladateľka ugandskej misie.

V práci s deťmi zo slumu sa slovenská misionárka doslova našla. Snímka: Martina Grochálová

MOJA LÁSKA

Sestra Anna je riaditeľka školy pre deti ulice. Chodia do nej žiaci, ktorí z rôznych dôvodov prerušili školu. Keď sestra vojde do triedy s hosťami zo Slovenska, deti začnú spievať po slovensky Toto je deň. Návšteva od údivu onemie.

„Raz boli deti veľmi hlučné, a tak som im na tabuľu napísala slová piesne po slovensky, aby ich stokrát prepísali. Ony to nielen urobili, ale zrazu si pesničku aj začali pohmkávať – a toto je výsledok,“ smeje sa.

Rehoľníčky sa nestarajú iba o  vzdelávanie detí. V  škole sa nachádza aj knižnica či ihrisko na voľnočasové aktivity. Sestra Anna pozná nielen mená detí, ale aj ich príbehy a rodinné zázemie.

Počas týždňa zostávajú tri zo sestier v škole aj cez noc, aby im boli nablízku. Žiakov brávajú pravidelne na výlety, chcú im dať všestranný základ do života. „Vidíme, že život v slume sa zmenil, odkedy tu pôsobíme. Mnohé ženy zároveň u nás pracujú ako upratovačky a kuchárky.“

No situáciu neidealizuje. „Nedávno sa tu konala prestrelka, pomsta medzi dvomi kmeňmi, pri ktorej zomrel devätnásťročný chlapec.“ Slum nie je bezpečné miesto. „Ľudia sa umývajú vonku na určenom mieste. Neraz sa stáva, že mladé dievčatá takto znásilnia.“

Po mnohých skúsenostiach sestry vedia, že musia dbať o svoju bezpečnosť. No napriek všetkému sestra Anna hovorí, že má tento adrenalín rada. A hlavne má rada deti zo svojej školy: „To je moja láska,“ ukazuje na stovku žiakov, ktorí práve spustili pesničku na privítanie.