Misionár, ktorého uchvátil Orient

Alois Musil pochádzal z chudobnej rodiny, žijúcej v moravskej dedinke Rychtářov. Po skončení gymnázia sa rozhodol vstúpiť do kňazského seminára.

„Spočiatku si túto cestu zvolil z materiálnych dôvodov, no bol taký šikovný, že sa prepracoval na biblickú univerzitu v Jeruzaleme a neskôr v Bejrúte,“ vysvetľuje Miroslav Musil, diplomat, spisovateľ a cestovateľ, ktorý v sebe nezaprie gény z predpokladaného príbuzenského vzťahu k Aloisovi.

Mimoriadne činorodý a neúnavný vedec, fotograf a kartograf bol za kňaza vysvätený v roku 1891 a svojmu povolaniu zostal verný po celý život.

Biblista a objaviteľ

Záujem o biblistiku vzbudil v mladom kňazovi Aloisovi uznávaný profesor biblických dejín Melchior Mlčoch a prehĺbila ho encyklika pápeža Leva XIII. Providentissimus Deus z roku 1893, ako aj apoštolský list Vigilantiae, podľa ktorých sa biblistika mala stať vedou s prísnou metodológiou.

Biblické miesta túžil nielen poznať, ale ich aj osobne navštíviť a zmapovať. Lákala ho hlavne otázka, prečo práve v oblasti Prednej Ázie vznikla viera v jedného Boha, z ktorej sa vyvinuli tri monoteistické náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam.

„Vydal sa po stopách exodu Izraelitov z Egypta, no hneď zistil, že v tejto oblasti žijú beduínske kmene, ktoré sa živia lúpežami a prepadmi. Uvedomil si, že ak chce tieto cesty prežiť, bude sa musieť úplne prispôsobiť miestnym obyvateľom,“ vysvetľuje Miroslav Musil.

„Naučil sa 35 nárečí, naplno sa s miestnymi obyvateľmi zžil až do tej miery, že sa niekedy dokonca zúčastňoval na lúpežných prepadnutiach jedného kmeňa voči druhému, a tým si získal pozíciu spolušejka dvoch beduínskych kmeňov.“

Fotografie Aloisa Musila sú vzácnym vedeckým zápisníkom. Na snímke, ktorú vytvoril, je Olivová hora a hrobky v údolí Kidron v Jeruzaleme. © Múzeum Vyškovska

Vďaka pomoci náčelníkov navštevoval Alois architektonické pamiatky dnes známe ako púštne zámky a v júni 1898 objavil zámok Qusair Amra z prvej polovice 8. storočia, neskorej umajjovskej doby, s unikátnou maliarskou výzdobou.

Ide o jeho najväčší objav a táto jordánska lokalita je od roku 1985 zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO. „Fresky, ktoré odkryl, úplne protirečili predstave o islamskom umení, že sa zakazuje zobrazovať živé stvorenia.

Zistil, že tam boli nakreslené nielen postavy ľudí, ale aj zvierat, poľovačka a všeličo iné. Keďže ho cestou opäť ozbíjali, vo Viedni, kde v tom čase pôsobil, mu nikto neveril. On sa však nevzdal, na ďalšiu výpravu zobral so sebou rakúskeho maliara Alphonsa Leopolda Mielicha a to, čo priniesli, bolo v ponímaní islamského umenia senzáciou,“ hovorí o jeho nevídaných objavoch Miroslav Musil.

Podobne ako iných cestovateľov fascinovala Aloisa Musila jordánska Petra, kam sa nielen vracal, ale ju aj podrobne kartograficky a fotograficky zdokumentoval. Bádať do Petry opätovne dnes chodí aj Miroslav Musil so svojou manželkou archeologičkou Margarétou, ktorá bola kurátorkou výstavy o Aloisovi Musilovi.

„Alois pripravil prvú exaktnú mapu Petry a potom si uvedomil, že Arábia je zmapovaná iba pozdĺž pútnických ciest, a on sa pustil do mnohoročného merania, hoci nebol kartograf. Vypracoval obrovskú mapu, ktorá sa volá Arábia Petrae, Skalnatá Arábia, a ňou sa potom riadili aj mocnosti, keď si delili jednotlivé územia.“

Snímka: Erika Litváková

Zabudnutý kňaz a vedec

Ďalším kľúčovým momentom v živote uznávaného arabistu bolo to, že si ho za svojho sprievodcu zvolil princ Sixt Bourbonský, brat arcivojvodkyne a budúcej cisárovnej Zity.

„V roku 1912 sa vybrali do dnešnej Sýrie a Iraku a Alois si tým získal dôveru budúceho cisára, ktorý ho potom vymenoval za cisárskeho radcu,“ vysvetľuje Miroslav Musil a dodáva, že Alois Musil bol zároveň druhostupňovým bratancom rakúskeho spisovateľa Roberta Musila. Prácu Aloisa Musila ocenili aj po vzniku Československa.

„Sám Tomáš Garrigue Masaryk pochopil, že je to úžasné eso pre tento štát, a Alois Musil získal v roku 1920 profesúru na Karlovej univerzite. Stal sa kľúčovým zakladateľom Orientálneho inštitútu a na Masarykov podnet vydal na propagáciu nového štátu v Spojených štátoch amerických svoje celoživotné dielo Oriental Explorations and Studies.

Snímka: Erika Litváková

Americká biografická spoločnosť ho umiestnila do siene slávy spolu s Marcom Polom a Davidom Livingstonom.“ Žiaľ, keďže bol katolíckym kňazom, v čase komunistického režimu bolo meno Aloisa Musila takpovediac vygumované z historickej pamäti krajiny. V roku 1968 pri príležitosti storočnice jeho narodenia začali vznikať hnutia za oživenie jeho posolstva.

„Nielenže napísal 70 odborných kníh, ale urobil úžasnú vec, na akú zabúdajú dnešní vedci za katedrou alebo v ústavoch – svoje poznatky spopularizoval pre dospelých a najmä mládež v 33 dobrodružných románoch,“ hovorí s uznaním Miroslav Musil. Tri z nich vyšli dokonca v slovenčine v Spolku svätého Vojtecha a viaceré jeho publikácie sú dostupné v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Manželia Musilovci svoje putovanie po stopách predka najprv prezentovali v roku 2018 na konferencii v Prahe pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia a tam vznikol podnet, aby ho spoznali aj obyvatelia Slovenska.