Misionár s veľkým srdcom a širokým úsmevom

Raz mi Peter Fidermak (na snímke) povedal, že sa nechcel stať kňazom. Sprevádzal svojho kamaráta na prijímačky do kňazského seminára. Vtedy sa tam aj jeho spýtali, či to aj on neskúsi. Skúsil. Jeho prijali, kamaráta nie. Okomentoval to slovami: ,Boh pôsobí aj cez takéto okolnosti, len sa nesmieme báť dať sa ním viesť,‘“ povedal o svojom priateľovi Ľudovít Pokojný. Snímka: Jozefína Brezovská
„Miloval misie. Ťahalo ho to tam, i keď mu už svietili červené kontrolky chorôb,“ hovorí o svojom priateľovi teológ Anton Konečný (81). Počas štúdia v seminári začiatkom 80. rokov minulého storočia ich spojila spiritualita jednoty v Hnutí fokoláre.
„Mal vízie, plány, odhodlanie, no vždy sa usiloval konať v súlade s vernosťou a odovzdanosťou Božej vôli v Cirkvi,“ myslí si hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová (47).
Peter Fidermak pochádzal z Mníška nad Popradom a ako seminarista sa v čase totalitného režimu stýkal s osobnosťami takzvanej podzemnej Cirkvi.
Za kňaza bol vysvätený 10. júna 1973. Štátna bezpečnosť o ňom za komunizmu napísala: „Náboženský fanatik. Aktivizuje mládež. S miništrantmi hráva futbal.“


