Misionár so silným putom k domovine

S alezián Andrej Polák sa narodil 19. marca 1925 v Hornej Lehote. Počas jedného rozhovoru pre regionálne oravské noviny prezradil, že povolanie ku kňazstvu v ňom rástlo od detstva. Druhá svetová vojna mu však znemožňovala začať s prípravou.

„Vystriedalo ju šesťročné obdobie práce doma na gazdovstve a na píle v Oravskom Podzámku,“ zaspomínal si pred rokmi.

NEĽAHKÁ CESTA

V roku 1946 už bola situácia iná a mladý Andrej sa mohol prihlásiť do saleziánskeho domu v Šaštíne. O dva roky zložil rehoľné sľuby v Hronskom Svätom Beňadiku.

V apríli 1950 však došlo k násilnej likvidácii reholí a Andreja internovali do Podolínca. Neskôr bol s ostatnými rehoľníkmi prevezený do Kostolnej pri Trenčíne, a pracoval na výstavbe Priehrady mládeže pri Púchove.

So spolubratmi sa mu podarilo utiecť 2. decembra 1951 cez rieku Moravu do Rakúska a odtiaľ sa dostali až k saleziánom v Turíne, kde bol v roku 1958 vysvätený za kňaza. Po získaní profesúry na Pápežskej univerzite v Ríme pôsobil vo farnostiach v severnom Taliansku.

Svoje misijné poslanie rozvíjal od roku 1968 v libanonskom Bejrúte, kde vyučoval matematiku a fyziku v saleziánskom seminári.

Od roku 1973 pôsobil na talianskej strednej škole v egyptskej Alexandrii. Neskôr sa podieľal na výchove a vzdelávaní dvoch tisícok chudobných študentov zo severnej Afriky na technickej saleziánskej škole v Káhire. Stal sa aj jej vicedirektorom.