Misionárka na Ukrajine ďakuje dobrodincom zo Slovenska

Vďaka novému autu sa skrátia vzdialenosti a misionárska práca bude účinnejšia. Ako najvhodnejšie auto si vybrala Ladu Vestu, no pretože je oblasť Prímorsk poznačená národostnými nepokojmi, musela si vybrať inú značku auta. 

Pre mnohých z nás je to úsmevné, ale aj taká je realita. Vďaka darcom sa podarilo vyzbierať potrebné peniaze a naša misionárka Katarína má už motorového pomocníka Daciu Sandero.

Mikrobus pre Bolíviu 
V tomto roku chce MIVA Slovensko, n. f., pomôcť dvom slovenským misionárom. Prvým je otec Miloš Miko, ktorý pracuje v Bolívii a chce aj s našou pomocou zakúpiť mikrobus Coaster, aby mohol účinnejšie pracovať v spádovej oblasti San Ignacio, spravovanej misionármi Identes od roku 1988.

Miloš Miko opisuje svoju misiu takto: „Základnou cieľovou skupinou je osem dedín farnosti sv. Františka Xaverského, približne 2 500 ľudí, s perspektívou rastu do ďalších izolovaných dedín a osád a do San Ignacia so 40-tisíc obyvateľmi. Prioritou sú deti a stredoškolská mládež z miestnych dedín, ktoré neponúkajú okrem škôl s veľmi slabou úrovňou výučby a manuálnej práce na poli takmer žiadne možnosti osobnostného rastu.“

Väčšina mužov pracuje podľa jeho slov celé mesiace v drevospracujúcich podnikoch a dobytkárskych statkoch. Domov sa vracajú raz za niekoľko mesiacov.

„Preto je Centrum pre integrálny rozvoj veľkou príležitosťou na pozitívne rozvíjanie osobnosti u detí a mládeže, perspektívne aj celých rodín. Aktuálne máme v centre 120 detí, pričom s limitovanou možnosťou dopravy sa zameriavame len na dve susedné dediny, ostatným šiestim nemôžeme poskytnúť dopravu,“ vysvetľuje misionár.

Centrum je výsledkom 28-ročnej skúsenosti misie Identes s poľnohospodárskou školou v San Miguelite (celkovo existovala 52 rokov) a výbornou povesťou na území Diecézy San Ignacio. Súčasťou aktivít je aj príprava domácich úloh, formačné aktivity v kresťanských hodnotách, piatkové kurzy pre miništrantov, filmy, sväté omše pri významných sviatkoch, ako aj hudobné a umelecké bloky.

„Teraz zvážame deti na traktore a pick-upe len z dvoch najbližších dedín. Na pick-upe je často veľké množstvo detí bez toho, aby sme im garantovali bezpečnosť prepravy. Ostatných 6 dedín je prakticky vylúčených z každodenných aktivít a pri mimoriadnych aktivitách sa musíme obrátiť na drahý a nespoľahlivý prenájom autobusov zo San Ignacia.“

Auto pre Azerbajdžan
Misionár Jozef Pajerský, ktorý tiež požiadal o kúpu auta, pracuje v azerbajdžanskom Baku a svoju činnosť opisuje takto: „Moja misijná práca diecézneho kňaza v Azerbajdžane sa začala v septembri 2019. V krajine pôsobia od roku 2000 saleziánski kňazi, ktorí nadviazali na priekopnícku misijnú prácu poľského kňaza Jerzyho Pilusa, ktorý prišiel do krajiny z Gruzínska v roku 1997. Predtým boli poslední kňazi v Baku spolu s kostolom zlikvidovaní v tridsiatych rokoch za stalinských čias.“

V Baku je momentálne jeden katolícky Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kde prebiehajú sväté omše a katechézy v troch jazykoch – ruskom, anglickom a azerbajdžanskom. Pri kostole je kláštor pre komunitu saleziánov. Saleziáni spravujú farnosť a pracujú v doučovacom centre Miriam, ktoré sa nachádza v ľudovej štvrti mesta. Starajú sa o doučovanie 300 až 400 detí z chudobnejších rodín.

Asi pred piatimi rokmi sa k misii pridali aj sestry saleziánky, ktoré bývajú v byte a slúžia v rôznych projektoch.

„Našu misiu dvakrát navštívil pápež. Najprv Ján Pavol II. v roku 2002 a v roku 2016 aj pápež František. Znamenalo to veľkú vzpruhu a dôležitý medzník v živote našej miestnej cirkvi. Len pred dvoma rokmi pápež vymenoval dovtedajšieho apoštolského prefekta a direktora saleziánskej komunity Vladimíra Feketeho za biskupa v Baku. Znamenalo to ďalší posun vpred a odvtedy sa ešte viac pracuje aj na budovaní cirkevnej štruktúry, čoho súčasťou bolo aj pozvanie diecéznych kňazov,“ opisuje súvislosti misionár.