Moldavsko má pred sebou veľa výziev, ale i nádej
V obci Riscova neďaleko moldavskej metropoly Kišiňov pôsobí ekokomunita, ktorá sa venuje udržateľnému poľnohospodárstvu a prevádzkuje komunitné záhrady. Snímka: Boba Markovič Baluchová
Moldavsko je malá východoeurópska krajina s počtom obyvateľov takmer 3,5 milióna; považujú ju však za najchudobnejší štát Európy.
Skupina mladých ľudí z Univerzity Palackého v Olomouci sa išla pred niekoľkými mesiacmi na vlastné oči do niekoľkých moldavských miest a dedín presvedčiť, aká budúcnosť čaká tamojších ľudí a ako sa uskutočňujú rozvojové projekty v praxi.
Masívny odliv ľudí za prácou
Mladých ľudí z Česka a zo Slovenska, ktorí študujú medzinárodný rozvoj na Univerzite Palackého, počas oficiálnych stretnutí zaujímal dôvod častých protivládnych štrajkov v uliciach Kišiňova, kvalita života domácich obyvateľov a partnerstvá s krajinami EÚ.
Počas diskusií s diplomatmi, ale aj počas večerných rozhovorov s mladými ľuďmi, ktorí mali za sebou absolvovanie dobrovoľníckej služby v zahraničí, sa vo vzduchu vznášali stále tie isté problémy. Tie visia nad Moldavskom už niekoľko desaťročí. A kým ich vláda nevyrieši, krajina sa nedostane do Európskej únie a ani sa tak ľahko nevymaní z chudoby, korupcie či masívneho odlivu mozgov do zahraničia.
Viackrát bolo počuť slovné spojenie: „Ak doma nemôžete dosiahnuť spravodlivosť, necítite sa slobodní a rovní, potom necítite ani povinnosť zotrvať tu.“
To vysvetľuje vysoký počet moldavských občanov žijúcich mimo vlasti, pričom nejde iba o mladých, ktorí to doma zabalia hneď po skončení vysokej školy.
Nepravé siroty a opustení starkí
Celé mesiace pracujú v Rumunsku, Rusku či vo Francúzsku aj rodičia v produktívnom veku. Svoje maloleté deti nechávajú napospas vzdialeným príbuzným. S potomkami komunikujú cez internet prostredníctvom tabletov a mobilov. Ich lásku si potom dodatočne alebo cez sviatky kupujú drahými darčekmi. Hovorí sa tak o fenoméne „nepravých sirôt“.
Hnacím motorom odchodu rodičov je najmä nedostatok pracovného uplatnenia a nedostatočná podpora podnikania v domovine, ako aj vidina lepšieho života v cudzine. Až 58 percent moldavského obyvateľstva je totiž bez práce a priemerný plat je len okolo dvesto eur mesačne.
Odhaduje sa, že ak emigrácia bude pokračovať v rovnakom tempe ako doteraz, do roku 2050 odíde zo štátu až polovica Moldavčanov.
Podľa informácií zamestnancov Charity Českej republiky (ČR) je osamelosť veľkým problémom vo viacerých európskych krajinách, no v Moldavsku je ešte vypuklejšia.
Starší ľudia zostávajú osamote a bez pomoci príbuzných práve pre obrovskú emigráciu. Vyľudňovanie sa začalo už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pre ekonomické problémy, ktoré boli späté s rozpadom Sovietskeho zväzu.
Na podnet Charity ČR vznikli v mestách Kišiňov a Balti opatrovateľské a sociálne centrá určené najmä starkým. Slúžia na podporu a pomoc so zdravotníckou starostlivosťou, s domácimi prácami, so sociálnou interakciou, ale i s tréningom personálu, a tým sú podporou zdravotného sektora v krajine. Centrá sú určené seniorom aj ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí doma nemajú dostatočnú podporu.
Úkony v centrách sú pritom jednoduché – spočívajú v rehabilitácii, pomoci pri kúpaní, poskytnutí práčovne a v spájaní osamelých ľudí pri rozhovoroch, sledovaní televízie, popíjaní čaju či kávy. Sociálna interakcia je najdôležitejšia. Charitný tím v moldavských mestách naozaj poskytuje so zanietením a s oddanosťou starkým potrebnú blízkosť, starostlivosť i lásku.
Začína sa budovaním dôvery
Pre intenzívne klčovanie lesov ich na celom území Moldavska zostalo menej ako desať percent. Jednou z aktivít ekologického hnutia Ecovisio je vzdelávanie mladých, podpora dobrovoľníctva, ale i založenie ekologického edukačného centra a ekokomunity v obci Riscova blízko Kišiňova. Tá sa sústreďuje na témy ochrany prírody a udržateľného života v praxi.
Ekologické poľnohospodárstvo a stavebníctvo, energetická efektivita, permakultúra, sebestačnosť pri pestovaní, recyklácia odpadu a komunitný život tam nie sú iba prázdne frázy. Priam idylický život niekoľkých rodín v ekokomunite, ktoré nemíňajú takmer nijaké peniaze a neprodukujú odpad, treba vidieť naživo. A veriť im!
Počas diskusií v rámci exkurzie sa neustále objavovala spoločná téma a zároveň veľká výzva pre Moldavsko – dobrá správa vecí verejných a trvalo udržateľný rozvoj. A ten sa začína budovaním dôvery. Napríklad k mimovládnym organizáciám a spoločenstvám, ktoré sa usilujú o sociálnu zmenu.
Ako v prípade Ecovisio a ich ekokomunity v obci Riscova. Práve takéto príklady môžu slúžiť ako maják nádeje na lepšiu budúcnosť Moldavska. Našťastie ich na rôznych miestach krajiny pribúda a ľudia sa k nim pridávajú.