Na ceste dobrodružstva s Kristom

Petronela sa odmalička zapájala do eRkárskej Dobrej noviny, ktorá podporuje rozvojové projekty v Afrike.

Neskôr sa angažovala v dobrovoľníckych aktivitách Domčeka blahoslavenej Anky Kolesárovej, v saleziánskej Malej misii na Ukrajine aj pri pomoci bezdomovcom s bratmi františkánmi.

„V kútiku mojej duše bola však vždy najmä túžba podporovať projekty v Afrike. Nielen finančne, ale aj darmi a talentmi, ktoré mi dal Boh,“ spomína zanietená dobrovoľníčka.

„Saleziánske misijné dobrovoľníctvo a spiritualitu dona Bosca som spoznala vďaka táborom na Zakarpatí, a tak som vedela, že čas, ktorý venujem mladým, bude stáť za to.“

JABLONE A MNOHO INÉHO

Hneď po príchode do Tanzánie Petronelu príjemne prekvapila srdečnosť v tamojšej saleziánskej komunite.

Ťažkosti jej spočiatku robila swahilčina a bezpečnosť na cestách, keďže mestom Mafinga so 75-tisíc obyvateľmi prejdú denne stovky kamiónov.

V meste žije mnoho sirôt, ich rodičia buď zomreli, alebo si odpykávajú trest vo väzení, čo je tu veľký problém.

V internátnej strednej škole na vŕšku nad mestom žije vyše 300 chlapcov z celej Tanzánie. „Naša hlavná úloha je pomôcť so starostlivosťou o 380 jabloní v tamojšom sade, ktorý vysadili v rámci projektu občianskeho združenia Savio.

Musíme tiež zaškoliť študentov, aby to po našom odchode vedeli zvládnuť sami.“

Na škole tiež vedú hodiny informatiky pre ašpirantov, budúcich saleziánov, a sestry sú tu zodpovedné aj za večerné rekreácie, „keď majú chlapci po večeri čas zahrať si bedminton, stolný tenis či šach“, opisuje Petronela.

Sama sa každý štvrtok zapája do prípravy večerného slovka, ktorého súčasťou je krátky príbeh s ponaučením.

Začala viesť aj mediálny krúžok a dokonca pečie koláče s dobrovoľníčkou Laurou.

„Piekli sme napríklad, keď mali chlapci koncoročné testovanie. Znamenalo to upiecť koláč pre 107 prvákov, ale ich radosť nám uľahčila všetku námahu,“ spomína s úsmevom.

CHÝBAJÚ FARNOSTI AJ PENIAZE

Chlapci, ktorým sa sestry venujú, sú súčasťou seminára. „To znamená, že sväté omše a modlitby sú každodennou súčasťou ich rozvrhu. Ostatní mladí, žiaľ, nemajú možnosť duchovného vedenia, lebo Cirkev v Tanzánii je mladá, chýbajú farnosti a omše vo filiálkach bývajú iba v nedele.“

V bežnom živote tu prevláda nedostatok financií na vzdelávanie.

„Z mnohých rodín sa do školy dostane len najstarší alebo najmladší syn. Otázna je aj kvalita vyučovania a v tom majú seminaristi veľkú výhodu, keďže naša škola patrí do dvadsiatky najlepších škôl v celej Tanzánii,“ konštatuje dobrovoľníčka.

Aby mohol človek vykonávať svoje poslanie naplno a s energiou, potrebuje sa výdatne a zdravo stravovať.

Afrika ponúka špecifickú gastronómiu. „Bežná príloha k mäsu a omáčkam je ugali. Mne to chutí ako naša knedľa, pritom je to veľmi hustá kukuričná kaša.  Obľúbila som si čapati, niečo ako naše lokše, a mandazi, podobné našim šiškám.“

NAPLNO A V SLOBODE

Petronela obdivuje, ako vedia chlapci plnohodnotne prežívať prítomný moment a venovať sa tomu, čo ich baví.

„Keď tancujú alebo spievajú, robia to naplno, a neriešia, čo si o nich myslia ostatní.

Zo životných príbehov ma asi najviac oslovil príbeh saleziánskeho brata, ktorý má mamu moslimku a onedlho sa stane katolíckym kňazom. Veľmi sa mi páči sloboda, v ktorej tu ľudia žijú a nesúdia jedni druhých.“

Myslí si, že táto skúsenosť jej dáva viac, než je schopná dávať sama.

A každý deň silno vníma, že pravé šťastie môže človek nájsť len v Bohu. „Stačí zanechať strach a vykročiť na cestu dobrodružstva s Kristom.“