Narodil sa Náčelník náčelníkov

Dátum v kalendári ukazuje 25. december. Je niekoľko hodín po polnoci a v pralese vládne hlboké ticho. Nočné motýle unavené ustavičným poletovaním a hľadaním sladkého nektáru zložili svoje krídla pod listy rastlín a zaspali. Všetko spí a čaká na nový deň.
Stellamaris Tóthová, SDR 27.12.2020
Narodil sa Náčelník náčelníkov

Na čestnom mieste v kostolíku stojí malý betlehem, akýsi dedinčan ho vyrobil sám. Snímka: archív Stellamaris Tóthovej

Keby som teraz kráčala tmavým pralesom, určite by som počula vlastný dych. A to by iba znásobilo môj strach. Je to hrozivé ticho? Ale kdeže! Je to predzvesť čohosi zázračného a neobyčajného. Zrazu sa kdesi v diaľke ozval plač dieťaťa. Prišiel na svet nový človek. Či je to chlapec alebo dievča, určite dostane meno Noël – Vianoce.

Prvý ústupok tmy a postupné zrodenie nového dňa zobúdza všetko spiace. V jednej dedine začína bubnovať tamtam a ohlasuje narodenie nového človeka. V ďalšej dedine sa ozýva druhý tamtam. Iba skúsené ucho dedinčana rozumie tomuto zvuku. Sluchom číta, že sa narodil nový Náčelník.

Tretí tamtam sa pripája a dodáva, že je to Náčelník nad všetkých náčelníkov. Tamtamy sa zlaďujú a údermi palice o vydlabané drevo či na kožu zo zvieraťa ohlasujú všetkým obyvateľom pralesa, že sa narodil Ježiš Kristus, Spasiteľ a Vykupiteľ celého ľudstva.

Aká to radosť! Vtáci sa radostne rozospievali a chvália Pána, svojho Stvoriteľa. Ba aj všetky kobylky, saranče, modlivky sa pridali k tomuto orchestru. Všetok hmyz radostne poletuje a pobzukuje. Prebudené opice všetečne poskakujú z konára na konár.

Mláďatá hompáľajúc sa na maminom bruchu škriekajú a vydávajú smiešne zvuky. Veď sa ešte len učia materinskú reč. Vznikla nádherná symfónia na oslavu Boha, plná vďačnosti, radosti. Symfónia, akú vie zahrať iba príroda a iba prales.

Šperky z prírody

Prebúdzajúcim sa dedinčanom poskočilo srdce radosťou. Všetci sa umývajú v chladnej vode prinesenej z potoka či z nejakej záchytnej nádrže. Rodičia drhnú mydlom aj svoje drobné ratolesti. Dnes musia byť predsa všetci veľmi pekní, aj keď sú chudobní. Obliekajú si najkrajšie šaty, aké majú. Sú síce trochu potrhané a vyblednuté, ale to nič.

V pralese ihlu nemajú a ani ňou nevedia narábať. Všetko je potrebné kúpiť, ale za čo? Ježiško sa nebude hnevať, že sú šaty roztrhané, či veľké, či malé a tesné. Vedia, že Pán pánov hľadí na ich dušu. Niektorí si ovinujú iba páň, kus látky. Muži okolo bedier a ženy okolo hrude. Na plecia si prehodia ešte ďalšiu páň, ženy si šikovne uväzujú malý kus látky aj okolo hlavy.

Niektorí sa ozdobujú šperkami, ktoré im ponúkla príroda. Na zavesenej šnúrke visia rôzne plody, semená, šištičky, perá vtákov, zuby zo zvierat, mušle. Každé etnikum má svoje typické ozdoby. Niektorí si prikrášľujú tvár alebo celé telo prírodnými farbami. Celá príprava im netrvá dlhšie ako hodinu.

Vyparádení sa ponáhľajú do svojich skromných kostolíkov, ktoré si postavili z hliny. Modlitebné miesta sú také skromné, ako sú aj oni sami. Či však Bohu záleží na ich bohatstve? On sám sa narodil v chudobnej maštaľke. On ich chápe a má ich rád, ba veľmi rád.

Lavína radosti

Na čestnom mieste v kostolíku stojí malý betlehem. Akýsi dedinčan ho vyrobil sám. Hlinené figúrky sú pomaľované jednoduchými farbami. Oči všetkých prítomných žiaria radosťou a upierajú sa na malého Ježiša. Prinášajú mu svoje srdce ozdobené pokorou, pokojom, starosťami, ale aj vďačnosťou.

Ich mozoľnaté a popraskané ruky sú dôkazom, že nemajú ľahký život. Čo si vypestujú na poli a čo im nezožerú opice, divé svine alebo iná zver, to môžu položiť na stôl. Ich srdcia nie sú poznačené naším európskym stresom. Nezažili predvianočný zhon v nákupoch darčekov, vo vyzdobovaní vianočných stromčekov, v dekorovaní príbytkov, príprave nových šiat.

Príbytky však majú čisto vyzametané, ba aj skromné dvorčeky. Nenašli by ste tam žiadnu špinku. Dedina, ba ani kostol nie sú vysvietené pestrofarebnými vianočnými svetielkami. Preto prichádzajú v tichu a prítmí, niektorí zo zažatými sviecami.

Zhromaždenému spoločenstvu predsedá katechéta alebo náčelník dediny. Vzpriamení a v zbožnej úcte počúvajú evanjelium o narodení Ježiša Krista. No a potom sa to začne. Spustí sa lavína radosti vyjadrená tancom, spevom, ujúkaním, hrkálkami a tamtamami.  

Spievajú vo svojom rodnom jazyku, následne sa ešte dlho modlia a zase spievajú. Ani necítia hlad. Slnko je už poriadne vysoko, keď sa slávnostná bohoslužba skončila. No radosť nemá konca.

Ženy prinášajú rôzne dobroty. Upečené mäso z veveričky, opice, dikobraza alebo palmového potkana; a udusené rôzne listy, ochutené pomletými arašidmi. Tiež koláč z pomletých arašidov a kukurice s palmovým olejom, ktorý upiekli v banánovom liste. A ďalej je to uvarený maniok a kuskus z pomletej kukurice.

Kým sa chystá jedlo, deti obdivujú skromné jasličky. To malé chudobné Dieťa, novonarodený Boží Syn, ich fascinuje. Nikto sa však neodváži vziať malého Ježiša do rúk. Iba ho pokorne hladkajú čiernymi očkami. Na úžasnú vianočnú oslavu sa prišli pozrieť dokonca aj dedinské psy. Vôňa pečeného mäsa a túžba po kostiach pritiahla všetkých.

Oslava narodenia Kráľa kráľov, Božieho Syna a Vykupiteľa celého ľudstva, sa natiahla takmer do večera. Deň plný radosti opäť zakončujú spevom, tancom a záverečnou modlitbou. Dnes sa nemusia ponáhľať na pole, dnes je sviatok.