Nemajú ploty a dvere sú stále otvorené

Ako a prečo vzniklo občianske združenie Misie?

Vzniklo v roku 2023, no odzrkadľuje skoro dvadsaťročnú pomoc tejto veľkej subsaharskej krajine. Sme traja zakladajúci členovia – kňazi Benjamín Kosnáč a Pavol Gajdoš a ja. Spojil nás cieľ pomáhať chudobným ľuďom a doručovať im systematickú i efektívnu pomoc, ktorá bude v prvom rade poskytovať nové príležitosti.

Prečo si sa rozhodol svoju pomoc zamerať na Tanzániu?

V jeden novembrový večer sa ma farský kňaz a dobrý priateľ Pavol Gajdoš opýtal, či by som s ním nechcel ísť do Tanzánie. Vedel som, že sa angažuje v pomoci tejto krajine už viac rokov, ale to, aká silná skúsenosť to bude a čo v človeku zanechá, som nečakal. Po dlhých rokoch strávených v zahraničí som nemal veľmi túžbu po cestovaní, ale môj prvý pobyt v Tanzánii všetko zmenil. Po návrate na Slovensko som nevedel prestať myslieť na to, čo som videl a zažil. Nebolo dňa, že by som aspoň na chvíľu nepomyslel na ľudí v Tanzánii.

A akí sú ľudia v tejto krajine?

Napriek pomerne náročným podmienkam neutekajú zo svojej krajiny, sú na ňu veľmi hrdí a každý, hoci nevie čítať a písať, vie zaspievať národnú hymnu. Úžasná vec je aj to, že si vedia vzájomne pomáhať. Nemajú ploty a dvere sú stále otvorené. Bežne sa stáva, že keď sa deti nezmestia do domčeka, tak časť z nich spáva u susedov, rodiny sa vzájomne starajú o svoje deti. Tiež ma teší, že Tanzánia je dlhodobo miesto pokoja a mieru. Kmene medzi sebou nebojujú a dokonca ani rôznorodosť náboženstiev nepredstavuje závažný problém, pretože ľudia svoje vierovyznanie vzájomne rešpektujú.

Prečo ste sa rozhodli osloviť na spoluprácu projekt Slovenskej katolíckej charity Adopcia na diaľku?

Tým, že sme podporovali stavbu škôlky – Centrum sv. Krištofa v Bulige, začali sme sa pohrávať s myšlienkou diaľkovej adopcie žiakov. Keď sme sa do témy viac ponorili, poprosili sme už fungujúci projekt Adopcia na diaľku o stretnutie. Z veľmi plodného rozhovoru s ľuďmi z projektu vzišla ponuka na spoluprácu, čomu sme nemohli povedať nie. Nielen to, že projekt funguje dlhodobo a má za sebou nespočetne veľa zmenených ľudských osudov, ale má aj vysokú úroveň transparentnosti, spôsobov a ľudský kapitál, ktorý za tým všetkým stojí.

Aké sú tanzánijské deti?

Keby som to mal definovať jedným slovom, povedal by som šťastné. Je priam obdivuhodné pozorovať ich mieru radosti. Zároveň sú aj zodpovedné. Je normálne, že sa malé deti starajú o svojich ešte menších súrodencov, často ešte bábätká. A robia to naozaj dôsledne a dobre. Taktiež sú veľmi zvedavé, ale aj disciplinované. Neexistuje, že by nebolo v triede ticho, prípadne na svätej omši, kde sú stovky detí.

Prečo by si ľuďom odporučil stať sa darcom pre konkrétne dieťa v Tanzánii?

Existuje lepší pocit, ako niekomu pomôcť? Čo i len na chvíľu, nehovoriac zásadným, život meniacim spôsobom? Projekt Adopcia na diaľku je pre mňa garanciou adresnej pomoci konkrétnemu človeku, prípadne situácii. Hodnotím to hlavne z tej druhej strany, kde sme my v teréne výkonnou mocou a vidíme účinky pomoci. Projekt Adopcia na diaľku je ako základ stavby a je taký silný, že postupne na ňom postavíme mrakodrap až do neba.