Nikto sa nespýta, čo si jedol

Nakŕmiť každý deň toľko hladných krkov nie je jednoduché. Pre misionárov to bolo obzvlášť náročné minulý rok, keď po pandémii koronavírusu prudko stúpli ceny potravín. Zvládli to aj vďaka podpore mnohých dobrodincov.

Jedlo v Rwande nie je téma na rozhovor, podstatné je len mať čo jesť. „Za desať rokov, čo tu pôsobím, som ešte nikoho nepočul položiť otázku, čo si jedol. Nanajvýš sa vás niekto opýta, či si jedol.“

Miestni ľudia jedia jednoducho, základom ich kuchyne je kukurica, ryža, zeleninové banány, sladké či obyčajné zemiaky.

KAŠA, RYŽA, FAZUĽA

A čo jedávajú deti v Centre sv. Antona? Na raňajky mávajú kašu. „Pripravuje sa z  dvoch kilogramov kukuričnej múky, pol kilogramu múky siroku zorga a pol kilogramu cukru. Všetko sa spolu varí asi v 20 litroch vody,“ vysvetľuje prípravu slovenský misionár. Po niekoľkých minútach vznikne hustá kaša.

„Takúto kašu jedávajú deti v Rwande bežne, teda tie, ktoré si to môžu dovoliť. My deťom dávame na raňajky každý deň aj rožok, v nedeľu a vo sviatok ešte banán.“ Páter Vlastimil prezradil, že takéto raňajky pre všetky deti stoja približne desať eur na deň.

Na obed dostávajú deti ryžu, zemiaky a fazuľu. Miestne kuchárky potrebujú 10 kíl ryže a 13 kíl zemiakov, ku ktorým sa pridá trochu paradajkového pretlaku. Prílohu tvorí asi 2,5 kila uvarenej fazule podusenej na cibuli spolu s pol kilom paradajok a zeleniny. Tento jednoduchý, ale sýty a výživný obed stojí 25 eur na deň.

V NEDEĽU MÄSO

„Aby sme jedlo trochu spestrili, niektoré dni v týždni pripravujeme namiesto zemiakov zeleninové banány. Varia sa podobne ako zemiaky a tiež ich potrebujeme 13 kilogramov,“ hovorí slovenský misionár.

Vo štvrtok a v nedeľu mávajú deti na obed ubugari. Ide o hustú kašu z maniokovej múky, ktorá je v susednom Kongu či iných západoafrických krajinách známa pod názvom fufu.

„Ubugari sa pripravuje v hrnci s horúcou vodou, ktorá sa mieša s maniokovou múkou, kým nezhustne. Keď je ubugari hotové, pripomína naše cesto.“ K ubugari sa pripravuje arašidová omáčka so sušenými  rybami.

Nedeľa je slávnostný deň, preto je na stole aj mäso. Pre takmer 50 detí ho potrebujú desať kilogramov – len ho jednoducho udusia na cibuli a paradajkách. Takýto obed je drahší a stojí okolo 50 eur pre všetky deti.

Na večeru sa v Centre sv. Antona podáva hustá kukuričná kaša v  Rwande známa ako kavunga. K nej sa pridáva fazuľa a sladké zemiaky uvarené vo vode. „Sladkých zemiakov potrebujeme na večeru 14 kilogramov. Vo štvrtok dostanú deti ako bonus jedno uvarené vajíčko.“ Takáto večera stojí okolo 25 eur.

Hoci rwandská kuchyňa nie je taká rozmanitá ako slovenská či európska, jej benefitom je čerstvosť a výživnosť domácich potravín.

Miestnej kultúre je prispôsobená aj modlitba Otčenáš. „V rwandskom jazyku sa modlíme: ... pokrm náš každodenný daj nám dnes... Nie je tam slovo chlieb, pretože nie je súčasťou miestnej kultúry,“ vysvetľuje Vlastimil Chovanec, RCJ