Obalová vynaliezavosť

Používanie jednorazových plastových tašiek je na ústupe vEurópe a ešte viac v iných častiach sveta.

Nové obalové alternatívy pritom znamenajú aj návrat k tradícii a materiálom, ktoré sa hojne využívali v minulosti.

Ak si v Keni neprinesiete do obchodu vlastnú tašku, tovar vám pri pokladni ochotne naložia do ľahkých farebných plátenných tašiek.

Vyrobené sú síce tiež z umelého vlákna, no vydržia omnoho dlhšie a sú všestranne využiteľné.

Zákaz používania jednorazových plastových tašiek platí v tejto krajine od roku 2017 a zdá sa, že obyvatelia východoafrickej krajiny si šikovne dokázali poradiť, ako si poradiť s prenášaním nákupov.

MILIÓNY TON PLASTOV V OCEÁNE

Dôvodov na to, aby sme sa zamysleli nad škodlivosťou jednorazových plastov, je viac než dosť.

Podľa štatistík Organizácie Spojených národov skončí každý rok asi osem miliónov ton plastov v oceáne, kde môžu ohroziť ryby a voľne žijúce živočíchy.

V prípade, že sa dostanú do potravového reťazca, škodia ľudskému zdraviu. Ročne sa na svete vyrobí približne päť biliónov plastových tašiek.

Na rozloženie jednej z nich je potrebných vyše tisíc rokov. Ak chceme problém vyriešiť komplexne, nestačí zamedziť ich používanie, nevyhnutné je regulovať celý proces od výroby až po likvidáciu.

K výrobe a používaniu plastových tašiek sa každá krajina postavila iným spôsobom. V Kambodži je možný dovoz menej ako 100 kilogramov plastových tašiek na nekomerčné účely.

Viaceré africké krajiny prijali výnimky napríklad na prepravu rýchlo sa kaziacich a čerstvých potravín, nosenie malých maloobchodných predmetov, použitie na vedecký alebo lekársky výskum, skladovanie a likvidáciu odpadu.

V Rwande platí zákaz používania plastových tašiek už 15 rokov. Snímka: profimedia.sk

EKOLOGICKÝ TURIZMUS

Striktný zákaz výroby, používania, dovozu i vývozu plastových tašiek zaviedla ešte v roku 2008 Rwanda.

Upozorňuje na to aj na oficiálnych webových stránkach pre zahraničných návštevníkov a toto opatrenie propaguje ako ekologický turizmus.

Akýkoľvek tovar vám v obchode či na trhu ponúknu v papierovej taške alebo vrecúšku. Hoci ekologickosť výroby papiera či likvidácie textílií z umelých vlákien zostáva otázna, obmedzenie používania jednorazových plastových tašiek je nevyhnutné.

Tento problém riešia vynikajúcim spôsobom niektoré talianske i iné obchodné reťazce, ktoré zákazníkom ponúkajú kompostovateľné plastové tašky. Veľmi obľúbené sú aj kompostovateľné sieťovky.

NOVÉ PRÍRODNÉ ALTERNATÍVY

Viaceré ekologické organizácie sa s výzvou na nové alternatívy plastovým taškám a vreckám popasovali tvorivo a ponúkajú tipy, ako využiť iné materiály.

Vlákno možno získať napríklad zo sisalu. Ide o tropickú rastlinu agávu sisalovú, ktorej listy sa v textilnom priemysle zužitkujú najmä v Brazílii, Mexiku, ale aj Tanzánii.

V Keni sa tradične používali košíky kiondo vyrábané práve zo sisalu. Dnes sa vracajú v podobe trendových tašiek a zároveň ponúkajú šancu na rozvoj využívania tejto rastliny.

Veľkou módou sú aj bavlnené tašky, taštičky a puzdrá na všemožné použitie ušité z pestrofarebných afrických látok.

Tkanina sa dá vyrobiť aj z banánovej kôry, juty či papyrusu. Dvojnásobnú službu svojím využitím v textilnom priemysle urobí vodný hyacint.

Táto rastlina pochádzajúca z trópov Južnej Ameriky má tendenciu neprimerane sa rozširovať na vodných plochách.

Poškodzuje tým pôvodný ekosystém, mení prúdenie vody, zabraňuje prieniku slnečného žiarenia do vody a spôsobuje nedostatok okysličenia vody.

V kambodžskom Takeu objavili kokosové vlákno a dokážu ho upotrebiť na výrobu rohoží, topánok, oblečenia i tašiek.

NOVÉ PRACOVNÉ MIESTA

V návrate k tradičným a prírodným materiálom sa tak skrýva aj príležitosť na nové pracovné miesta, malé rodinné podniky a podporu domáceho priemyslu.

Svoju renesanciu zažívajú aj ručné práce. Veď originálnu tašku si možno ľahko vyrobiť zo starého oblečenia, napríklad z džínsov, či uháčkovať.

Už veľakrát sa ukázalo, že na prvý pohľad nepopulárne opatrenia prebúdzajú ľudskú tvorivosť a zručnosť. Platí to aj v prípade tašiek z plastu.