Omša za ľudí na druhom konci sveta

Phillipe pôsobí ako kaplán vo vidieckej farnosti na severe Beninu a je zodpovedný za službu v 22 filiálkach.

„Keď prichádzam za ľuďmi do vzdialených dediniek a vidím, akí sú šťastní, že k nim dva razy do mesiaca prídem, robí mi to ohromnú radosť. Hoci najazdiť na motorke každý deň 50-60 kilometrov po zlých cestách je dosť únavné,“ hovorí.

VEĽMI SKROMNE

Kňazi na fare jedia spravidla len to, čo dostanú od ľudí ako obetný dar počas svätej omše. Peniaze za odslúženie svätej omše na úmysel či za vysluhovanie sviatostí nedostávajú.

„Niektoré dni sa stravujeme veľmi skromne, akékoľvek prebytky sú zriedkavé. Do filiálok dochádzam na motorke a v priemere miniem za deň liter benzínu, čo stojí približne euro. Ľudia na vidieku nemajú peniaze, a keby nám biskup neposielal omšové milodary, tak by bolo moje pôsobenie v našej rozľahlej farnosti dosť obmedzené.“

ZÁVISLÍ OD FARNÍKOV

Slovenský misionár Vlastimil Chovanec pôsobí v Centre sv. Antona a pomáha deťom ulice.

„U nás v  Rwande nie je tradícia dávať omšový milodar za odslúženie svätej omše na úmysel. Ľudia ma len poprosia, aby som sa za nich pomodlil. Ak aj niečo dajú, tak maximálne 1000 rwandských frankov, čo je asi 70 centov.“

Kňazi tu majú len to, o čo sa s nimi ich farníci podelia, a na vidieku veru trú biedu. Väčšinou majú čo jesť, ale na nič iné nemajú.

Snímka: Jakub Krška

Rogacionista Vlastimil dostáva omšové milodary zo Slovenska a využíva ich na výplaty pre zamestnancov či na nákup potravín. Nie všetkých 30 svätých omší, ktoré slúži v mesiaci, však môže obetovať na úmysly darcov.

„Utorkové sväté omše vždy obetujem za centrum – za deti a ich rodiny, za spolubratov, zamestnancov, dobrodincov. Raz mesačne slúžim svätú omšu za zosnulých rehoľných spolubratov a v novembri jednu svätú omšu za zosnulých dobrodincov.“

OTVORENÉ SRDCE

Podľa bývalého rektora kňazského seminára v Benine Ambroisa Kinhouna stojí kňaz v Afrike na križovatke milosrdnej lásky.

„Cez omšové milodary dostáva pomoc od druhých a o túto pomoc sa ďalej delí s chudobnými, ktorí klopú na jeho dvere,“ hovorí.

Otec Ambroise opisuje skúsenosť zo seminára: „Veľkou pomocou pre nás formátorov v seminári bolo, keď nám z centrály Pápežských misijných diel v Ríme poslali omšové milodary.“ Úmysly svätých omší si potom rozdelili všetci kňazi v seminári.

„Vystavili sme potvrdenie, kde sme uviedli, odkedy dokedy a koľko svätých omší na úmysly zaslané Rímom sme odslúžili. Tento dokument každý kňaz podpísal a potom sme to museli poslať do Ríma.“

Snímka: Jakub Krška

Veľkou výzvou v  seminári bol podľa neho napríklad nákup kníh, paliva či jedla. „Často sa na nás obracali s rôznymi drobnosťami aj seminaristi, či už nemali na ušitie reverendy, alebo na zošity. Omšové milodary nám preto veľmi pomáhali.“

Zdôrazňuje, že ich význam je aj hlboko duchovný. „Keď totiž slúžim svätú omšu na úmysel ľudí z druhého konca sveta, otvára to moje srdce. Nemodlím sa len za ľudí, ktorých vidím pred sebou v kostole, ale modlím sa za celú Cirkev. Modlím sa za celý svet.“