Piesňami otváral mysle ľudí

V Rwande zomrel 17. februára 2020 gospelový spevák, skladateľ a organista Kizito Mihigo, ktorý svojou tvorbou dlhé roky prispieval k zmiereniu a šíreniu pokoja v tejto skúšanej krajine. V detstve sám prežil genocídu a prišiel v nej o oboch rodičov.
Martina Grochálová 11.03.2020
Piesňami otváral mysle ľudí

Kľúčovou sa stala jeho pieseň Igisobanuro cy´urupfu (Zmysel smrti), ktorú zložil v roku 2014 pri príležitosti 20. výročia genocídy. Kizito ako Tutsi v nej vyjadruje svoj súcit so všetkými obeťami tragických udalostí v Rwande. Snímka: profimedia.sk

Kizito Mihigo sa narodil 25. júla 1981 v Kibeho, známom rwandskom pútnickom mieste, kde sa v tom istom roku začala zjavovať Panna Mária, čo jeho rodinu pevne zakorenilo v katolíckej viere. Narodil sa ako tretie zo šiestich detí a už ako deväťročný začal komponovať piesne.

V roku 1994 prišiel počas genocídy o oboch rodičov. V Kibeho sa udiala jedna z najstrašnejších tragédií tejto bratovražednej vojny. Okolo štyritisíc ľudí hľadalo útočisko vo farskom kostole. Vrahovia 14. apríla 1994 poliali kostol benzínom a zapálili, dovnútra vhodili granáty. Celkovo zahynulo v Kibeho a okolí počas genocídy okolo 30-tisíc ľudí.

Nenávisť a odpustenie 
Kizito po týchto strašných udalostiach ušiel do Burundi, kde vyhľadal ďalších členov svojej rodiny. Medzi utečencami stretol Dr. Mutazihanu, bývalého suseda, ktorý zavraždil jeho otca.

Kizito pocítil v sebe túžbu po pomste a chcel sa pridať k Rwandskej vlasteneckej armáde (RPA), ale pre nízky vek ho neprijali. Po niekoľkých mesiacoch sa zmietaný pocitmi nenávisti i odpustenia rozhodol vrátiť do Rwandy. S týmito emóciami bojoval aj v malom seminári v Butare, ktorý začal navštevovať.

V speváckom zbore tam bol spoločne s chlapcami, ktorých rodičia boli vodcami genocídneho vraždenia. Počas svojich koncertov, kde sa nevyhýbal téme genocídy, spomínal, akú cítil spočiatku nenávisť voči týmto chlapcom, no postupne sa jeho myslenie zmenilo a dokázal ich prijať.

V tom čase patril štrnásťročný Kizito Mihigo k najpopulárnejším katolíckym organistom a skladateľom v Rwande. Ako 19-ročný mal na svojom tvorivom konte 200 liturgických piesní.

V roku 2001 získal štipendium, vďaka ktorému mohol študovať hru na organe a kompozíciu na konzervatóriu v Paríži. Po jeho absolvovaní pôsobil ako hudobník v Belgicku.

Keď v roku 2004 navštívil Rwandu, dozvedel sa, že vrah jeho otca Dr. Mutazihana s manželkou sú vo väzení. Vyhľadal ich dcéru Fifi, ktorá bola jeho spolužiačkou zo základnej školy, a pozval ju na obed. Uistil ju, že hoci vie o tom, čo spôsobili jej rodičia, neprišiel z pomsty. Túžil im odpustiť a Fifi prosil, aby spoločne spomínali na všetko pekné, čo zažili pred genocídou. Ich priateľstvo sa obnovilo a naďalej sa stretávali.

Už počas svojho pobytu v Európe sa Kizito Mihigo usiloval o podporu pokoja a zmierenia v svojej krajine. Spolupracoval s Medzinárodným hnutím zmierenia v Paríži; v Bruseli organizoval sväté omše za mier v Afrike. Pre africkú katolícku komunitu v Európe pravidelne pripravoval koncerty za obete násilia vo svete. V roku 2010 založil vlastnú mierovú nadáciu.

Do Rwandy sa vrátil v roku 2011 a v hudobnom svete sa stal uznávanou osobnosťou.

Som človek
V Rwande sa každý rok konajú v apríli spomienkové slávnosti, na ktorých si obyvatelia pripomínajú obete genocídy. Kizito komponoval na túto príležitosť vždy pieseň, ktorá sa stala oficiálnou hymnou. Aj z tohto dôvodu ho niektorí kritizovali za spoluprácu s vládnym režimom a za to, že zneužíva kresťanské piesne na politické účely.

David Mwambari z univerzity v belgickom Gente však v svojej štúdii o tom, ako prispela hudba a jej interpreti k pogenocídnemu zmiereniu v Rwande, poukazuje na Mihigov obrovský prínos, a to predovšetkým dvoma piesňami – Amateka (História) z roku 2011 a Ijoro Ribara Uwariraye (Ten, čo môže porozprávať o noci).

Obidve piesne sú vlastne príbehmi, v ktorých reflektuje udalosti počas genocídy, a podľa Mwambariho nimi ovplyvnil široké masy rwandskej spoločnosti. „Keď som počula pieseň Ijoro Ribara Uwariraye, myslela som si, že Mihigo opísal môj príbeh,“ hovorí Claudette, s ktorou robil David Mwambari rozhovor pre potreby svojho výskumu.

Kľúčovou sa však stala až jeho pieseň Igisobanuro cy´urupfu (Zmysel smrti), ktorú zložil v roku 2014 pri príležitosti 20. výročia genocídy. Kizito ako Tutsi v nej vyjadruje svoj súcit so všetkými obeťami tragických udalostí v Rwande. Súčasný režim nazýva totiž udalosti v Rwande z roku 1994 genocídou proti Tutsiom, hoci počas nej zomrelo nepochybne väčšie množstvo Hutuov.

V krajine už niekoľko rokov trvá kampaň s mottom „Som Rwanďan“, na ktorú Kizito reagoval v svojej piesni Igisobanuro cy´urupfu slovami: „Nech pred ,Som Rwanďan‘ má prednosť ,Som človek‘.“

Len čo sa táto pieseň 6. apríla 2014 objavila na YouTube, v Rwande bola zakázaná a Kizito zmizol z verejného života. V roku 2015 bol obvinený z konšpirácie proti vláde prezidenta Paula Kagameho a bol odsúdený na desať rokov väzenia, v septembri 2018 ho však prezident omilostil.

Tento rok 14. februára Kizita polícia opäť zatkla, lebo sa údajne pokúsil ilegálne prekročiť hranice do Burundi. O tri dni 17. februára ho našli v policajnej cele mŕtveho, pričom oficiálna policajná správa uvádza, že spáchal samovraždu.

Medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti vyzýva rwandskú vládu, aby dôkladne a pravdivo vyšetrila príčinu jeho smrti. „Nikto neverí, že Kizito Mihigo spáchal samovraždu, pretože bol kresťanom s pevnými kresťanskými hodnotami,“ uviedol pre francúzsky denník La Croix rwandský aktivista René Mugenzi, žijúci v exile v Londýne. Podobne ako mnohí odporcovia rwandskej vlády je presvedčený, že išlo o politickú vraždu.

Nevedno, či sa verejnosť niekedy dozvie pravdu o smrti „anjela zmierenia“, ako ho označila zahraničná tlač; isté je, že v mysliach ľudí zostanú jeho piesne, ktorými vlieval do zranených rwandských sŕdc odpustenie, zmierenie a nádej. Nech odpočíva v pokoji!