Pokoj, modlitba a práca vlastných rúk

Po roku 1989 vstúpilo do rehole so sídlom v talianskom Vitorchiane veľa českých dievčat. Preto ich kardinál Miloslav Vlk pozval aj do Česka, a tak v roku 2007 prišli z Talianska prvé sestry – tri Češky a jedna Maďarka. Dnes je kláštor zaplnený „domácimi povolaniami“.

NENÁPADNÁ BROŽÚRKA
Podľa matky Lucie Tartary doniesol v roku 2001 do talianskeho kláštora vo Vitorchiane jeden priateľ starú brožúru o zakladateľke Márii Gabriele vydanú v Československu v roku 1940, na ktorú naďabil v brnianskom antikvariáte.

„Týchto niekoľko žltkastých strán textu prežilo celých 61 rokov, počas ktorých postretlo českú krajinu toľko politicky i duchovne bolestných udalostí. Teraz ju dostali do rúk mníšky z Vitorchiana, ktoré sa tam chystali založiť ,trappu‘.“ Pre sestry to bolo vtedy znamenie, akoby im sestra Mária Gabriela hovorila: „Nebojte sa, čakám tu na vás už od roku 1940.“

SVÄTÁ ZAKLADATEĽKA
Príbeh sestry Márie Gabriely (Sagheddu) od jednoty (1914 – 1939) je zaujímavý. Rodáčka z talianskej Sardínie vstúpila do kláštora ako dvadsaťročná na radu svojho spovedníka. Ako napísal americký trapista Mark Scott, chcela byť svätou bez toho, aby vzbudila pozornosť.

Vytrvalo sa modlila za jednotu kresťanov. S týmto úmyslom obetovala Bohu aj svoj život – za jednotu Cirkvi i odlúčených bratov. Keď v Nedeľu Dobrého pastiera zomrela na tuberkulózu ako dvadsaťpäťročná, v evanjeliu sa čítal práve Ježišov odkaz: „Bude jedno stádo a jeden pastier“ (Jn 10, 14 – 16).

Sestra Mária Gabriela prežila v kláštore Grottaferrate sotva tri roky. V roku 1940 bola publikovaná jej prvá biografia a jej hrob v krypte kláštora v Colli Albani neďaleko Ríma sa stal miestom pútnikov nielen z Európy.

V roku 1958 sa začal proces jej beatifikácie. Keď po osemnástich rokoch od jej skonu otvárali jej hrob, telo nevykazovalo známky rozkladu. Pápež Ján Pavol II. ju 25. januára 1983 pri blahorečení vyhlásil za patrónku ekumenizmu. Bola tiež označená za príklad v plnení každodennej povinnosti kresťanov modliť sa za jednotu.

MILOSTI A ZÁZRAKY
Kláštor, v ktorom žila, bol už krátko po jej smrti príliš malý, aby prijal všetky mladé dievčatá, ktoré klopali na jeho brány. Komunita sa preto presťahovala z Grottaferraty do Vitorchiana a v rokoch 1968 až 2007 založila mnoho ďalších rehoľných domov po celom svete vrátane kláštora v susednej Českej republike.

Ako pripomenula v príhovore o živote Márie Gabriely matka Lucia Tartara: „V kláštore neďaleko Prahy uchovávame jej významnú relikviu. Táto kaplnka je cieľom mnohých pútí, prichádzajú aj bratia a sestry z iných kresťanských vyznaní. Príhovor tejto sestry vyprosil skutočne nesmierne mnoho milostí a azda i zázrakov. Ide o milosti uzdravenia, obrátenia, zmierenia.“ Tie sa udiali predovšetkým v rodinách.

No sú tu i svedectvá o milostiach v oblasti ekumenického úsilia – 22. apríla 2001, keď sa slávi sviatok Márie Gabriely, založil švajčiarsky pastor Patrick Balland, ktorý sa z kalvinizmu obrátil na katolicizmus, ekumenickú fraternitu Márie Gabriely.

„Neustály príliv povolaní – dievčat z Talianska, ktoré stále vstupujú do kláštora vo Vitorchiane – je pre nás zázrak. Na mužské povolania je zasa najbohatší kláštor v Sept Fons,“ dozvedáme sa z biografie Márie Gabriely, ktorú napísala abatiša trapistického kláštora vo Valserene matka Monica della Volpe.

Už v roku 1948 trapistka matka Pia napísala list istej autorke, ktorá robila výskum pre novú biografiu o Márii Gabriele, že v jej živote mnohí objavia „nový horizont, ktorý ich povedie skôr k láske ako k debate“.

NA MODLITBU I VÝLET
Každý trapistický kláštor žije z práce vlastných rúk. Český kláštor to priznáva aj na svojej webovej stránke. Niektoré sestry píšu ikony, ďalšie vyrábajú sušienky či čokoládu, iné sa starajú o kuchyňu alebo sú poverené prijímaním hostí.

Sedemkrát denne zvoláva kostolný zvon sestry na spev žalmov. Stredobodom každého dňa je svätá omša spojená s rannými chválami. Na modlitbách i bohoslužbách sa môžu zúčastniť aj hostia. Český kláštor hojne využívajú laici napríklad na duchovné cvičenia. Stále je plný.

Zdá sa, že ľudia si odtiaľ odnášajú to najlepšie. Moniku Strašákovú nadchli produkty sestier: „Lepšie čokolády som nejedla!“ Zdeněk Lojda zas odporúča navštíviť toto úžasné miesto v lone panenskej prírody na jednodňový výlet alebo po dohode aj s ubytovaním na niekoľko dní vrátane plnej penzie. „Ranné či večerné chvály chytia za srdce,“ podelil sa.