Posledné slovo má uzdravenie

V Nigérii vzniká nový kampus Psychospirituálneho inštitútu. Jeho úlohou je pripravovať kňazov, rehoľné sestry i ďalších pracovníkov Cirkvi na službu ľuďom, ktorí sú zranení traumou, stratou, závislosťami, depresiou či rozpadom rodinných vzťahov.

NAČÚVANIE

Mnohé africké krajiny dnes nesú hlboké rany. Niektoré sú viditeľné, ako chudoba, násilie, nezamestnanosť, neistota. Iné zostávajú skryté – úzkosť, smútok, závislosť, osamelosť, bolesť po vojne alebo strate blízkych.

Vo viacerých komunitách sa o takýchto veciach hovorí ťažko. No Cirkev vie, že Kristus sa skláňal k celému človeku. Nevidel iba dušu, ale integrálneho človeka – jeho telo, pamäť, vzťahy aj rany. Pýtal sa: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ A potom počúval.

Práve tak chce slúžiť aj nové zariadenie. „Dostali sme schválenie otvoriť kampus Psychospirituálneho inštitútu v Abuji a pridružiť ho k našej katolíckej univerzite Veritas University,“ hovorí otec George Ehusani (69), zakladateľ a projektový manažér. Znamená to, že v krajine vznikne odborné a zároveň duchovné centrum, kde sa pracovníci Cirkvi budú učiť, ako kompetentne a s vierou sprevádzať zranených ľudí.

FORMÁCIA K POMOCI

Psychospirituálny inštitút vznikol v roku 2013 v Keni ako odpoveď na výzvy africkej spoločnosti. Dvojročnú formáciu doteraz absolvovalo približne 170 kňazov a rehoľných sestier z 27 krajín. Každý z nich sa vrátil do farnosti, školy, nemocnice, komunity či formačného domu. Tam stretáva konkrétnych ľudí – mladého človeka uväzneného v závislosti, matku po strate dieťaťa, manželov na pokraji rozchodu, vyčerpanú rehoľníčku, kňaza, ktorý počúva cudzie bolesti a sám nevie, komu sa zveriť.

V inštitúte sa učia spájať odborné poznatky o psychike s duchovným sprevádzaním. Nejde o rýchle rady ani lacnú útechu, ale o trpezlivú pomoc človeku, ktorý nesie bolesť vo svojej rodine, kultúre a viere.

Ekonomická situácia v Nigérii sa však zhoršuje a vysielať študentov do Kene je aj napriek štedrým štipendiám čoraz ťažšie. Predseda Nigérijskej biskupskej konferencie a predsedníčka Konferencie rehoľných sestier preto požiadali, aby podobný inštitút vznikol aj v Abuji.

ODPOVEĎ NA TRAUMY

Kresťania v Nigérii tvoria približne polovicu z 242 miliónov obyvateľov. V krajine sú však oblasti, kde sa boja o život. Nedeľná omša, škola či obyčajná cesta do dediny sa môžu zmeniť na cieľ útoku. Najťažšia situácia je na severe a v strednej časti, kde pôsobia teroristické organizácie, ozbrojené bandy a militantné skupiny, ktoré sú spájané s fulbskými pastiermi.

Motívy násilia sa líšia. Niekde ide o náboženský extrémizmus, inde o boj o pôdu. Okrem vrážd pribúdajú únosy kňazov, veriacich i školákov, vypaľovanie kostolov, ničenie úrody a vyháňanie rodín z domovov. Štát často nedokáže útokom zabrániť alebo reaguje neskoro.

Táto kríza má aj hlboký vnútorný rozmer. Ľudia neprichádzajú iba o domy, polia a bezpečie, ale aj o pokoj v srdci. Deti vyrastajú so skúsenosťou únosov, úteku a smrti blízkych. Preto kňazi, rehoľníci a katechéti pomáhajú vysídleným rodinám a sprevádzajú traumatizovaných. Evanjelium tu má podobu modlitby, odbornej pomoci aj trpezlivej blízkosti.

Inštitút v Abuji pripravuje postgraduálny študijný program v oblasti psychospirituálneho liečenia traumy a  magisterský program v psychospirituálnej terapii. Po tom, čo budú mať prvých absolventov, chcú požiadať aj o otvorenie doktorandského štúdia. „Je to naozaj veľký míľnik, na Božiu slávu,“ teší sa George Ehusani.