Rok v kobercovej dedine

Život medzi tehlovými domčekmi nie je ľahký. Deti prichádzajú na svet do zdedenej chudoby, často do domácnosti bez jedinej plienky. Vychovávané ulicou blúdia pomedzi rôzne vrstvy obyvateľov a hľadajú prijatie, lásku i seba samých.

Bez podpory rodičov málokedy dokončia školu deviatym ročníkom a s minimálnou šancou na dobré zamestnanie sa začlenia do komunity dospelých. Nasledujú roky boja o každodenný chlieb pre zväčšujúcu sa rodinu. Kolobeh, z ktorého nájdu cestu von len tí najsilnejší.

Snímka: Ľudmila Kováčová

Ťažká i romantická zima

Pred príchodom zimy je ľudská bieda najvýraznejšia. Cesty sú po dažďoch pokryté lepivým blatom, ktoré deti, neraz na bosých nohách, odnášajú do svojich príbytkov. S blížiacimi sa Vianocami sa rómske srdcia napĺňajú jemnou túžbou po láske, hmotných daroch či po teple vo vysvietenom kostole.

Rodiny, ktoré si peniaze zarobili spevom v zahraničí, venujú svojim ratolestiam nový mobil alebo tablet. V chalúpkach, kde sa však za drevo platí premrznutými nohami, poteší malé srdiečko aj jedna salónka či pomaranč.

Keď sneh blahosklonne prikryje odpadky na ulici, využijú deti každú príležitosť na zjazd zo strmého kopca. Vrecia, dosky, plechy, staré koberce, lyže z fary, korčule na ľad, to všetko sú ideálne prostriedky na to, ako si vychutnať radosť zo zimy.

Na zasnežených lúkach deti stretávajú skupinky dedinčanov, prihrbených pod ťarchou nazbieraných konárov. Keď sa však dole svahom spúšťajú mladí drevorubači na zoťatom kmeni, vtedy treba z cesty ustúpiť.

Snímka: Ľudmila Kováčová

Ohnivá jar

Prichádza jar a rómska krv začína bublať. Na trávnatých plochách medzi domami zakladajú malé deti ohniská, z ktorých sa po celej dedine nesie ťažký dym. Páli sa všetko. Staré látky, plastové fľaše, použité plienky či pneumatiky.

Neraz sa stane, že veselý spev na ulici preruší zvuk požiarnej sirény a o malú chvíľu už na miesto činu utekajú stovky párov nôh. Kaplán si zabalí oleje na pomazanie chorých a pridáva sa k zväčšujúcemu sa davu.

Nedávno zhorel v bytovke dvojizbový byt, v ktorom bývalo spolu 22 ľudí! Nikomu sa, vďaka Bohu, nič nestalo, len oheň viac poodokryl výhľad na chudobu. Mäso sa skladuje v chladničke bez prívodu elektriny, deti spia na zemi na roztrhanom koberci a po zotmení sa svieti sviečkami.

V jednej rodine chodili v tom istom oblečení niekoľko týždňov, pretože všetky veci z komunitnej burzy spálili, aby mali oheň na prípravu polievky.

Bieda je viditeľná, nemôžete pred ňou zavrieť oči. Len srdce môže časom zľahostajnieť, otupieť. A potom vám už ani neprekáža, že stojíte bosými nohami medzi potkanmi.

Snímka: Ľudmila Kováčová

Farebné leto

Teplé dni prinášajú medzi domčeky veľa radosti. Ihrisko napĺňa smiech a krik, pomedzi plávajúce fľašky a plastové vrecká v potoku šantia deti. Potom si ľahnú na rozpálenú cestu a osušia sa na slnku. Nič nemajú, a tak im nič nechýba.

Tešia sa z maličkostí a každú novú vec vítajú s jasotom. Ak práve netrávia čas na ulici, pomáhajú rodičom so strážením súrodencov, nosením vody alebo s čistením kobercov. Rozprestrú ich na chodníky a drhnú metlami dovtedy, kým spenená voda z potoka netečie dole ulicou úplne číra.

Potom ich rozvešajú po zábradlí a aspoň na chvíľu ozdobia dedinské ulice farbami. Všade môže byť špina, ale koberce musia byť čisté. Leto láka do dedinky aj dobrovoľníkov, rehoľníkov a množstvo mladých ľudí, ktorí sú ochotní venovať čas deťom v centre i na ulici.

Pripravujú si aktivity, zapájajú sa do prác alebo pomáhajú pri bežných činnostiach.

Snímka: Ľudmila Kováčová

Jeseň a nádej pre Lomničku

V jeseni, keď brechot psov prehlušuje ručanie jeleňov z blízkych hôr, nastupujú deti naspäť do školy. Škola je veľká a navštevuje ju vyše 900 detí. Domáce úlohy nedostávajú, a tak môžu rovno zo školy utekať do centra, kde sú pre ne pripravené tvorivé dielne alebo športové hry.

Komunitné centrum stojí v dedine už 14 rokov. Založili ho Školské sestry sv. Františka, vďaka ktorým nie sú Rómovia z Lomničky odkázaní na boj s biedou úplne sami. Päť rehoľných sestier pomáha a slúži tam, kde ich najviac treba.

Ošetrujú rany, navštevujú chorých, pomôžu vybaviť občiansky preukaz, rozdávajú najbiednejším jedlo alebo učia deti zbierať odpadky. V spolupráci s kňazmi sú prínosom pre celú komunitu.

Práve na fare si môžu dedinčania počas celého roka vypožičať náradie, práčku, vozík alebo priniesť sekeru na nabrúsenie.

Hoci sa bieda z roka na rok nezmenšuje, niekde tam, uprostred dverí bez pántov, klíčia malé semienka svetla – schopnosť podeliť sa, radovať sa z maličkostí či prijímať medzi seba slabých a chorých. Deti ulice, ktoré akýkoľvek prejav lásky znásobia a vrátia naspäť plným priehrštím.

Odovzdávajú ho vo vystretých dlaniach, pokrytých červenou šumienkou, úsmevom bez zubov a nekončiacim objatím. Vitajte v Lomničke, na mieste, kde kostolný plot pokrývajú farebné koberce, cudzincov zdraví kamenný kríž a v maličkých maringotkách vrie na polievku voda z potoka.