Rwanda zomrela a vstala z mŕtvych

Etnický konflikt v Rwande má hlboké historické korene. Na území Rwandy žili pôvodne kmene Pygmejov a Hutuov, v 15. storočí tam z oblasti afrického rohu prišli Tutsiovia, ktorí v krajine založili kráľovstvo a na dlhé storočia prevzali vládu, hoci tvorili približne 15 percent celkovej populácie.

V roku 1962 vznikla republika a v prvých demokratických voľbách vyhrali Hutuovia. Tutsiom začali vracať to, čo od nich zažívali v čase monarchie.

Hutuovia vyhnali niektorých Tutsiov do okolitých krajín – Demokratického Konga, Burundi, Tanzánie, no najviac ich odišlo do Ugandy. V exile sa cítili ukrivdení, preto si vytvorili vlastné vojsko a hľadali príležitosť, ako by mohli prevziať vládu v Rwande.

Príležitosť na vstup do krajiny umožnila Tutsiom návšteva pápeža Jána Pavla II. v septembri 1990, keď Rwanda otvorila hranice pre pútnikov. Od októbra 1990 nasledovali systematické útoky na Rwandu z Ugandy. Tutsiovia si vytvorili vlastnú stranu Rwandský vlastenecký front (FPR), ktorá je dnes prakticky jedinou vládnucou stranou.

Sto dní krviprelievania 
Spúšťačom krvavého šialenstva bolo zostrelenie lietadla s vtedajším prezidentom Juvénalom Habyarimanom 6. apríla 1994. Dodnes nebolo potvrdené, kto dal zostreliť prezidentské lietadlo. Jestvujú dve verzie – FPR tvrdí, že to boli Hutuovia, aby dostali zámienku na vraždenie. Podľa Hutuov to boli Tutsiovia, aby sa dostali k moci tým, že krajina bude v chaose.

Ozbrojenci prichádzali k ľuďom na kopce a vyvražďovali celé dediny. Informácie sa šírili najmä prostredníctvom rádia, ktoré sa stalo hlavným médiom. Vytvárala sa extrémistická skupina Hutuov, ktorá ľudí nabádala – pripravme sa a poďme na nich, keď nezabijeme my ich, zabijú oni nás.

V denníku Centra sv. Antona v Nyanze sa 7. apríla 1994 píše: „Za niekoľko dní sa hlavné mesto Kigali, a potom aj celá krajina premení na peklo smrti a ničenia.“ Táto humanitárna katastrofa neobišla ani sirotinec v Nyanze, ktorý sa stal útočiskom pre stovky ľudí.

Na konci mája bolo v centre vyše 600 detí. Na jeho pôdu viackrát vstúpili civili vyzbrojení mačetami, kladivami, šípmi, bodákmi i vojaci s vyhrážkami, a preto, aby kradli. Na konci júna prišlo nariadenie na evakuáciu do Nyamaty, v tom čase bolo v centre už 800 detí. Krátko po príchode zomrelo asi 50 z nich v dôsledku prudkých hnačiek. V ten deň sa v denníku domu píše: „Počas cesty pili vodu z rieky, ktorá bola kontaminovaná mŕtvolami.“

Genocída bola zastavená tým, že armáda FPR obsadila celú krajinu a prevzala moc do rúk. No vraždenie sa ešte neskončilo.

„Boli sme doma a videli sme, že zabili našich susedov, pretože boli Tutsiovia. Ukryli sme ich deti, lebo to boli naši kamaráti. FPR nerobil rozdiely medzi nevinnými Hutu a tými, čo zabíjali. Zabíjali civilistov aj utečencov,“ rozpráva v dokumente BBC Neodhalený príbeh (Untold story, 2014) Maria z kmeňa Hutu.

Dokument nakrútila dvadsať rokov po genocíde britská investigatívna novinárka Jane Corbinová a prináša v ňom pozoruhodné fakty, ktoré sa líšia od oficiálnej verzie prezentovanej rwandskou vládou. Aj preto bolo jeho vysielanie v jazyku kinyarwanda zakázané.

Maria spolu so svojou rodinou, podobne ako dva milióny Hutuov, utiekla do Konžskej demokratickej republiky, no predĺžená ruka FPR pokračovala vo vraždení aj tam, o život pripravila viac ako dva milióny ľudí.

Som Rwanďan 
V Rwande je dnes otázka príslušnosti k etniku Tutsiov alebo Hutuov tabu. Už niekoľko rokov trvá kampaň s mottom „Som Rwanďan“. Každý rok v apríli sa začína trojmesačné obdobie spomienky na genocídu, ktorá sa postupne premenovala na genocídu proti Tutsiom, hoci počas nej zomrelo nepochybne viac Hutuov.

V roku 1998 robili americkí vedci Christian Davenport a Allan Stam z univerzity v Michigane výskum zameraný na rwandskú genocídu. „Ak zomrelo za prvé tri mesiace milión ľudí, nie je možné, aby 90 percent z nich boli Tutsiovia,“ hovorí v dokumente Neodhalený príbeh Allan Stam.

Vedci vypočítali, že v krajine žilo v tom čase približne pol milióna Tutsiov, pričom 300-tisíc z nich prežilo. Obeťami sa teda stalo 800-tisíc Hutuov. Pre toto tvrdenie museli obaja akademici opustiť Rwandu a boli obvinení z popierania genocídy.

Za ideológiu namierenú proti genocíde sa dostal do väzenia aj známy rwandský gospelový spevák Kizito Mihigo, ktorý každý rok pripravoval hymnu na spomienku genocídy.

Po sto dňoch Rwanda medituje nad svojím krížom a vidí svoje zmŕtvychvstanie. Rwanda zomrela a teraz vstala z mŕtvych.
Z piesne Kizita Mihiga

V roku 2014 napísal k dvadsiatemu výročiu genocídy krásnu pieseň, v ktorej sa hovorí, že nastal čas, aby v Rwande spomínali na všetkých, čo zahynuli. V roku 2015 bol obvinený z konšpirácie proti vláde prezidenta Paula Kagameho a bol odsúdený na desať rokov väzenia. Minulý rok ho však prezident omilostil.

Udalosti, ktoré sa v Rwande diali pred 25 rokmi, približuje film írskeho režiséra Terryho Georgea Hotel Rwanda, poukazujúci na skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo vrátane OSN mlčalo a neposkytlo krajine zasiahnutej krviprelievaním včas svoju pomoc.

Rwandská genocída je podobne ako iné zločiny 20. storočia míľnikom, na ktoré nesmieme zabudnúť, aby sa niečo podobné už nikde a nikdy nezopakovalo.