Škola ako záchrana pre deti v sľudových baniach

Dvanásťročná Velomary nechodí do školy. Namiesto získavania nových vedomostí ju každý deň čaká peklo na zemi – sľudové bane v odľahlých vrchoch Madagaskaru. Od ťažkej práce má popraskané ruky, tvár spálenú od slnka. V baniach nie sú studne, toalety, školy ani lekári. Je tam len prach, hlad a tvrdá drina.

CENA NÁŠHO LESKU

Ďaleko od civilizácie vstáva Velomary už so slnkom. Jej prvé kroky nevedú k stolu s prestretými raňajkami, ale do bane. Namiesto školskej tašky si berie motyku. Namiesto zošitov dvíha kamene plné sľudy.

Za kilogram vyťaženej sľudy dostane päť centov. To nestačí ani na prežitie. Sľuda, zdanlivo nevinný minerál, je pre nás symbol krásy. Pre rodiny na Madagaskare je symbolom utrpenia. Deti ako Velomary denne riskujú život v nebezpečných baniach. Mnohé z nich pri práci zomierajú, lebo ich zavalí kameň. Iné sa zrania natrvalo. Vzdelanie? To je pre ne nedosiahnuteľný sen.

„Nikdy som nevidela školu,“ priznáva Velomary. „Ale mama mi rozprávala, že tam sa deti učia čítať a písať. Že tam majú lavice a knihy. Znie to ako rozprávka.“

Svojej túžby sa však nevzdáva. „Snívam o tom, že sa naučím čítať a písať. Chcem vedieť, čo je napísané na tabuľkách popri ceste. Chcem uniknúť z baní a mať lepší život. Chcem byť učiteľka,“ hovorí Velomary.

Jej sen nie je nereálny. Je to legitímna nádej každého dieťaťa na tejto planéte – mať šancu na vzdelanie, budúcnosť, život, ktorý nebude len prežívaním.

CIRKEV AKO JEDINÁ NÁDEJ

Do zabudnutej končiny sveta, kde niet ciest, elektriny ani pitnej vody, prichádza otec Christian. Je to jediný človek, ktorý sa pravidelne vydáva do odľahlých baní a ľuďom prináša nádej.

„Keď som tam prišiel prvýkrát, ľudia neverili vlastným očiam,“ vraví otec Christian. „Mysleli si, že celý svet na nich zabudol. A ja som im pripomenul, že Boh nie.“

Otec Christian nie je len misijný kňaz. Pre tamojších ľudí je lekárom, poradcom, učiteľom, priateľom. Ale jeden človek nemôže všetko. Preto chce spolu s Pápežskými misijnými dielami postaviť školu.

„Stavba školy je jediná cesta, ako zabrániť tomu, aby deti nasledovali osud svojich rodičov v baniach,“ vysvetľuje. „Ak sa nám to podarí, skončí sa táto nočná mora a každý človek pocíti, že náš Pán ani tu naňho nezabudol.“

Škola nie je len budova, je to nádej a budúcnosť. Spôsob, ako povedať deťom: „Váš život môže byť iný.“

MISIJNÝ KOLÁČ

je jednou z aktivít Misijného diela detí. Dobrovoľníci napečú koláče, ktoré ponúkajú za dobrovoľný príspevok na pomoc misiám. Tento rok Pápežské misijné diela z príspevkov podporia mnohé projekty v Afrike, napríklad deti na Madagaskare v sľudových baniach.

Ak sa zaregistrujete na webovej stránke misijnediela.sk, tak vám Pápežské misijné diela pošlú plagáty, nálepku na pokladničku a letáky pre darcov. Zábavným a atraktívnym spôsobom tak môžete pomôcť chudobným deťom v misijných krajinách. Povzbudzujeme do toho, aby ste sa svojím tvorivým spôsobom zapojili do tejto akcie.

Snímka: Simon Kupferschmied

Článok pripravil Ivan Kňaze. Bol prevzatý z Missio  Österreich.