Slovenské semienko misie v Mozambiku

Vroku 1886 pricestoval do vtedajšej portugalskej kolónie Mozambiku jezuitský páter Štefan Czimmermann, rodák zo Smolníckej Huty na juhu Spiša. O štyri roky sa k nemu pripojil ďalší slovenský spolubrat Ladislav Menyhárt.

KOMÁRE, KROKODÍLY A HROCHY

„Oblasť dolného toku mohutnej rieky Zambezi má 771 000 štvorcových kilometrov, no žije tam len milión obyvateľov. Administratívnym strediskom kolónie je prístav Quelimane. Vo vzdialenosti 450 kilometrov proti prúdu rieky sa nachádza osada Boroma, cieľ mojej cesty,“ opisoval páter Czimmermann v listoch, ktoré posielal spolubratom do Uhorska.

„Hoci sme už v polovici marca a najväčšie horúčavy sa pominuli, teplomer stále ukazuje 30 stupňov, ba i viac. Vzduch je taký dusný, že človek je sotva schopný čo i len na chvíľu vážne alebo vytrvalo pracovať. Toľko komárov útočí na človeka, že sa im sotva možno ubrániť. Povetrie je presýtené zimnicou a to misionára núti, aby sa čím skôr oboznámil s jej škodlivosťou, aby premohol spavú nemoc. Obyvatelia na brehoch Zambezi majú dvoch nepriateľov – krokodíly a hrochy, ktoré sa tu hemžia v celých čriedach,“ približoval misijné dobrodružstvá.

Podnebie, malária, muchy tse-tse a voda plná parazitov neľútostne kosili misionárov, no páter Czimmermann po roku úmornej práce poslal do Uhorska už aj pozitívne informácie. Hrdý bol na školu, ktorú sa mu podarilo založiť.

„Máme dvadsať chlapcov, ktorých sme vykúpili, lebo boli určení za otrokov. Cena 8 – až 10-ročného chlapca je tri až štyri zlaté. Lenže ich vydržiavanie nám robí starosti. A spolubratia nám padajú predčasne do hrobu. Za päť rokov tu zomrelo už trinásť pátrov a bratov.“

)Snímka: Lukáš Bjaloň
Slovenskí misionári v Mozambiku z konca 19. storočia Štefan Czimmermann a Ladislav Menyhárt