Slovenský misionár v srdci Afriky

Po osemnástich rokoch na misiách v Rwande, štyroch rokoch v Kamerune a krátkej dvojročnej zastávke vo francúzskej Diecéze Frejus-Toulon v rokoch 2021 – 2023 pôsobí slovenský misionár, rodák z Ovčia, od septembra minulého roka v Stredoafrickej republike. Počasie sa tam vyznačuje vysokými teplotami, obrovskou vlhkosťou, tropickými búrkami, endemickým suchom a mračnami prachu.

„V roku 2017 som sa ako provinciál rogacionistov v Afrike zúčastnil na kňazskej vysviacke Freddyho Yonabeho, prvého rogacionistu z tejto krajiny. Kardinál Dieudonne Nzapalainga nás vtedy oficiálne pozval do ,svojej vinice‘, no správny čas nastal až o niekoľko rokov.“

PRVÉ KAPLNKY

Páter Humeňanský pôsobí v novozaloženej farnosti sv. Joachima v Kpalongo na vzdialenejšej periférii hlavného mesta Bangui. Spravované územie je takmer také veľké ako Prešovský kraj. Farnosť tvorí 15 dediniek na miestach, kde boli ešte pred niekoľkými rokmi husté, nepriechodné lesy. „Zopár rodín sa tam presťahovalo za prácou, aby sa živili drevorubačstvom, výrobou drevného materiálu, obrábaním zeme či chovom dobytka.“

Postupne sa počet obyvateľov zväčšoval a z času na čas tam prichádzali misionári. „Vďaka katechétom začali prípravu na sviatosti i výstavbu prístreškov na slávenie liturgie,“ hovorí páter Jozef. Prvé kaplnky sú postavené z prírodných materiálov – hliny, dreva, konárov, trstiny či slamy.

Celú krajinu tvorí jediná cirkevná provincia s deviatimi biskupstvami. Na ich čele stojí päť misionárov z cudziny.

LAICKÍ KATECHÉTI

„Rehoľné spoločenstvo tvoríme s miestnym spolubratom Giscardom Erepem Yakounendjim, ktorý je zároveň môj spoločník, kaplán aj ekonóm farnosti,“ smeje sa. Kňazi spolupracujú s vyše 40 laickými katechétmi, ktorí potrebujú ich formáciu i podporu.

„Katechumeni, ktorých pripravujú na prijatie sviatostí, sú rozdelení do siedmich skupín – dospelí, deti a mládež, tí, čo sa pripravujú na sviatosti kresťanskej iniciácie alebo sviatosť manželstva.“ Zvláštnou kategóriou sú tí, čo sa vracajú do lona Katolíckej cirkvi po dlhšom či kratšom čase, a tiež kresťania z iných denominácií.

Stredoafrická republika leží vo vnútrozemí, je 12-krát väčšia ako Slovensko, ale s 5,5 miliónmi obyvateľov patrí medzi africké krajiny s  najmenšou hustotou obyvateľstva. Jej história je poznačená neprestajným rinčaním zbraní. Oficiálnym jazykom je okrem francúzštiny sango. „Ide o umelý jazyk vytvorený obchodníkmi na riečnych lodiach. Tí dali územiu po koloniálnom obsadení Francúzmi v druhej polovici 19. storočia názov Be Afrika, srdce Afriky.“

NEZVLÁDNUTÁ NEZÁVISLOSŤ

Nezávislosť od Francúzska získala krajina v roku 1962, no ani potom sa nedočkala slobody. „V skutočnosti sa začal neokolonializmus. Nevídané bohatstvo neslúžilo národu, ale len úzkemu okruhu ľudí. Sny o lepšom zajtrajšku sa zmenili na strašidelné preludy,“ myslí si misionár.

„Bežní obyvatelia čoskoro žialili za koloniálnou správou, ktorá napriek všetkému zaručovala viac poriadku, istoty, spravodlivosti, vzdelanosti a  akú-takú sociálnu starostlivosť.“

Prvá nezávislá vláda padla po krvavom palácovom prevrate ani nie po roku. Potom sa takmer s pravidelnosťou vždy po desiatich rokoch opakovali puče, rebélie, vzbury či vojny. Ľudia utekali do susedných štátov, často nebezpečnejších, ako bol ten ich. „Doteraz veľa z nich žije v oboch konžských republikách, Južnom a Severnom Sudáne, Kamerune, Čade a veľká diaspóra je aj v bývalej koloniálnej mocnosti vo Francúzsku.“ Rovnako ako vo väčšine afrických štátov aj tam je nerastné bohatstvo a enormné zásoby dreva na miliónoch hektároch lesov šťastím i prekliatím.

VZDELANIE AKO ŠANCA

Korene extrémnej chudoby siahajú do vysokej negramotnosti. „Vzdelaný ľud je nebezpečný, na to už prišli ideológovia mnohých režimov.“ Nedá sa však povedať, že by súčasná chunta bránila otváraniu škôl či vzdelávaniu.“

Deti úzkeho okruhu študujú na luxusných privátnych školách a najprestížnejších univerzitách sveta. Zabudlo sa na väčšinu obyvateľstva, najmä na najmladšiu generáciu, ktorá je budúcnosťou krajiny.

Navzdory mnohým problémom nevidí Jozef Humeňanský situáciu ako beznádejnú a  vzdelávanie miestnych mu mimoriadne leží na srdci. Preto sa rozhodol, že v dedinke Lilando postaví trojtriednu školu. Najbližšie školy sú odtiaľ vzdialené desiatky kilometrov a tri štvrtiny dospelej populácie sú negramotné.

„Vzdelávať sa tam budú môcť deti a mládež od prvého do šiesteho ročníka. Lilando patrí do farnosti a nachádza sa uprostred dvoch- -troch ďalších osád, kde niet škôl.