Som jeho nevesta, ten valčík mi patrí

„Keď ideš okolo kostola, vždy pozdrav Pána Ježiša a odovzdaj mu svoje srdce,“ týmito slovami viedla mladých na ceste k Bohu. Jej život charakterizovala detinská dôvera, úsmev, nebojácnosť. Vo svojom vnútri pestovala hlbokú úctu k Márii a k Eucharistii.

Zakladala krúžok (stretko) medikov, prenášala náboženskú literatúru z Poľska na Slovensko, no rovnako aj do Sovietskeho zväzu. Vždy sa zastala prenasledovaných. Svedectvo lekára Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla ju oslovilo natoľko, že sa stala členkou sekulárneho inštitútu Spoločenstvo Fatima.

Prežívala priateľstvo v spoločenstve aktívnych laikov, no rovnako dokázala vstúpiť aj do dialógu s príslušníkmi Štátnej bezpečnosti.

Počas výsluchov im odpovedala jednou vetou: „Neviem!“, no počas súdneho procesu v roku 1983 im povedala: „Dnes je sviatok Obrátenia sv. Pavla. Aj vy sa môžete obrátiť.“ Videla potenciál i tam, kde ho iní nevideli.

Povolanie k Misionárkam lásky

V roku 1990 sa v Čadci stretla s Matkou Terezou. Napísala jej list a tá jej 26. októbra 1990 odpísala: „Milá Dr. Mária, ďakujem za Váš milý list a krásnu fotografiu najsvätejšej Eucharistie. Vaša túžba slúžiť Ježišovi je veľmi veľká a veľmi krásna – Božie požehnanie na tom bude určite spočívať.

Pokračujte v dobrej práci, ktorú robíte; modlím sa, aby ste mohli zažiť radosť z delenia sa a starostlivosti o Ježiša v jeho chudobných.

Poprosme Pannu Máriu, Matku Pána Ježiša – aby nám dala svoje srdce také čisté a plné pokory, aby sme mohli milovať Ježiša ako ona a slúžiť mu v strastiplnom prestrojení v  najchudobnejších z chudobných. Boh vás žehnaj.“

Pre mňa budete navždy mamou

Pán požehnával a viedol jej kroky v službe najbiednejším počas celého jej života. Náročná bola jej misia medzi chorými na aids v Etiópii, za čo ju ocenila aj Svetová zdravotnícka organizácia.

Stála pri tých, ktorí odchádzali na večnosť, a stávala sa milujúcou priateľkou detí, kdekoľvek pôsobila. Svedčí o tom aj lístoček od chlapca, na ktorom stálo: „Keď si to prečítate, budem sa už na vás pozerať z neba. Pre mňa budete navždy mamou, ďakujem vám za všetko!“

Ján Mária Sládkovičová (8. februára 1956 – 8. decembra 2021) sa narodila rodičom Jánovi a Márii (rodenej Bulkovej), vyrastala v Drietome, medicínu študovala v Martine a v Bratislave. Ako lekárka pôsobila vo Veľkých Levároch, v Dolnom Kubíne, v Trstenej, v Banskej Bystrici a v Čadci. Ako rehoľníčka 25 rokov pracovala v Etiópii, na Slovensko prišla 19. júla 2021. Posledné mesiace prežila na onkológii, v starostlivosti rodiny a spolusestier Matky Terezy v Petržalke, kde ju 13. septembra 2021 pozdravil aj Svätý Otec František. Snímka: archív rodiny Sládkovičovcov

Vedela, kam vedie jej cesta

Jej posledné chvíle života boli bolestné, telo nahlodávali metastázy. Úsmev a  povzbudenie však rozdávala naďalej. Kríž menil svoje miesto. Už ho neniesla, ale plne prijímala, a slovo: „Žíznim!“ sa stalo aj jej bytostným slovom. Nežiadala zázrak, uzdravenie.

Svoje utrpenie vnímala ako dar, ktorý má svojho adresáta. „Svätý Otec, svoj život obetujem za vás a za vaše poslanie, ktoré máte v Cirkvi,“ povedala 13. septembra 2021 v Petržalke pápežovi Františkovi. Myslela to úprimne. Vedela, kam vedie jej cesta. A pápež bol dojatý.

Svätosť je praktická záležitosť

Jej život nám ukazuje, že svätosť je reálna, praktická záležitosť. Služba lásky. Vo veku vysokoškoláčky všade, kam vkročí, vyčarí úsmev. Vo veku dievčiny mení život chalanovi topiacemu sa v drogovej závislosti.

Vedie stretká, na ktorých hovorí o Bohu, no vysvetlí aj učivo o neurónoch tak, že študentka zdravotníctva Terka dostane v škole jednotku. Neskôr jej cez nastavenie vlastnej ruky ukáže, ako pichnúť injekciu pacientovi tak, aby ho to bolelo čo najmenej.

Erike ukáže cviky na chrbát, ktoré cvičí dodnes, a kňazovi v kríze povie praktické slová povzbudenia: „Afrika potrebuje svätých kňazov, ako si ty. Poď do Afriky.“ A on ide. Jej životná cesta odkrýva postoj rehoľníčky, ktorá sa teší na stretnutie so „svojím Oteckom“, so svojím Ženíchom.

Duchovne, no rovnako aj ľudsky povie: „Som Kristova nevesta. Nikdy som nikomu inému nepatrila, iba jemu. Keď prídem do neba, tak svojho Ženícha poprosím o valčík. Som jeho nevesta a mne, mne ten valčík patrí.“