Spomienky na Afriku

Ernest Hemingway označil knihu Spomienky na Afriku od dánskej autorky Karen Blixenovej za „najkrajšiu knihu o Afrike, akú kedy čítal“ – a netreba sa tomu čudovať.

Dánska barónka Karen Christenze von Blixen-Finecke žila v rokoch 1914 až 1931 v Britskej východnej Afrike, kde mala s manželom farmu a kávovú plantáž na úpätí Ngonských vrchov. Vo filme síce môžeme obdivovať nádherné scenérie kenskej prírody či život na farme, no kľúčový je autobiografický ľúbostný príbeh.

Naproti tomu hlavným obsahom knihy sú skutočné spomienky autorky na Afriku. V románe vyskladanom z dlhších príbehov i drobných epizód a legiend citlivo opisuje život ľudí, medzi ktorými žila.

Postupne odkrýva ich kultúru, zvyky, nenútene približuje, čo je typické pre jedno či druhé etnikum, a na základe toho vysvetľuje konanie jeho príslušníkov. Ozrejmuje vzťah Afričanov k Bohu a sama často cituje z Biblie, ktorú začala intenzívne čítať práve v Keni.

Pravdaže, nechýbajú pohľady na prírodné krásy. Zaujímavé je sledovať napríklad jej vzťah k zvieratám, ktoré chodí najskôr loviť, no potom ich už iba pozoruje. „Nijaké domáce zviera sa nespráva tak ticho ako divoké.

My civilizovaní ľudia sme stratili schopnosť byť potichu, a kým nás divoká zver k sebe prijme, musí nás tichu naučiť,“ hovorí. V Keni aj v Dánsku možno dnes navštíviť múzeum Karen Blixenovej, ktorá je zároveň autorkou predlohy ďalšieho oscarového filmu Babettina hostina.

V slovenčine kniha Spomienky na Afriku z roku 1937 síce nevyšla, no publikovaná bola v češtine a v súčasnosti je dostupná aj ako audiokniha v podaní Vilmy Cibulkovej.