Srílanské Hromnice sa stali symbolom mnohých obiet

Nilaveli je rybárska dedina na východe Srí Lanky zná ma nádhernými plážamina brehu Indického oceánu. Katolíci tvoria v tejto tamilskej časti ostrova asi 15 percent celkovej populácie, inak je oblasť prevažne hinduistická, no žijú tam i moslimovia.

Z hinduizmu pochádzajú mnohé zvyky, ktoré zachovávajú i kresťania – napríklad vyzúvanie topánok pred vstupom do chrámu alebo to, že ženy nosia na čele červenú bodku, ak sú vydaté, a čiernu, ak sú ešte slobodné.

Stále nás sprevádza

Na sviatok Obetovania Pána vstupuje kňaz do kostola v sprievode za nádherného spevu, ktorý nesprevádza organ. Zastúpené sú predovšetkým ženy a deti, pár mužov zostáva sedieť vzadu.

Kostol strážia počas bohoslužby vojaci, lebo od teroristických útokov na Veľkú noc v roku 2019 je to nevyhnutná súčasť bezpečnostných opatrení.

„Ľudia z nich nemajú strach, naopak, spolupracujú, a ak vidia v kostole alebo jeho okolí neznámeho človeka, nahlásia ho,“ vysvetľuje mladý, ani nie 30-ročný kňaz Andrew Strphen, ktorý do farnosti prišiel pred dvomi rokmi.

Bohoslužba v tamilčine prebieha ako zvyčajne, výnimočnosť jej však dáva pôsobivý obrad požehnania sviec. Ľudia si tenké žlté sviece zapaľujú od miništrantov a potom ich prinášajú ako obetu na stojan pred oltárom.

Po prečítaní oznamov sa k nám kňaz prihovorí po anglicky a stručne zhrnie, čo hovoril v kázni: „Obetovanie Ježiša v chráme je symbolom, že sme sa stali Božími deťmi. Boh nás stále sprevádza, hoci tomu nerozumieme – vždy je pri nás.“

Po svätej omši sa na rôznych tienistých miestach pri kostole vytvárajú malé skupinky detí. Majú nedeľnú školu, ktorú vedú rehoľné sestry a katechétky. Kňaz Andrew sa však ponáhľa, lebo má ďalšiu svätú omšu vo filiálke.

Sila komunity

Diecéza Trincomalee, do ktorej Nilaveli patrí, pozostáva z 15 farností, v ktorej pôsobí 21 diecéznych a 15 rehoľných kňazov. Keďže ich kňazská komunita nie je veľká, vládne medzi nimi mimoriadna súdržnosť.

„Každý utorok sa všetci schádzame s naším biskupom Noelom Emmanuelom, pričom stretnutie má zakaždým inú náplň – jeden týždeň máme rekolekcie, druhý diskutujeme na určenú tému a dva zvyšné utorky sú odľahčené, relaxačné,“ hovorí mladý kňaz, pochádzajúci z mesta Trincomalee, pri lahodnom
cejlónskom čaji s mliekom.

Vzápätí nás pozýva na večeru, aby sme sa navzájom viac spoznali. Kňazovi na Srí Lanke vždy prideľujú aj domáceho, ktorý mu varí a stará sa o faru. Tentoraz však jedlo pripravili farníci. Keďže sa nás už vopred pýtali, čo máme radi, mohli sme sa nabažiť najvyberanejších rybacích špecialít.

Počas dlhého rozhovoru na skromnej fare si vymieňame skúsenosti o tom, ako funguje Cirkev na Slovensku a ako na Srí Lanke, čo je podobné a v čom vnímame rozdiely. Andrew Strphen sa priznáva, že keď nás prvý raz zbadal, celkom nám nedôveroval, no potom si spomenul na udalosť spred troch mesiacov.

„Na dvere fary neohlásene zaklopali traja Japonci a povedali mi, že chcú ohlasovať Krista. Spočiatku sa mi to zdalo zvláštne, nevedel som, čo si mám o nich myslieť, ale napokon sa ukázalo, že to myslia vážne a úprimne. Povedal som si, že aj ja musím byť viac otvorený voči iným ľuďom,“ priznáva kňaz, ktorý po počiatočnom váhaní prejavil bezprostrednosť a pohostinnosť i nám.

„Nepoznáme sa, ale spája nás rovnaká viera – to prekonáva všetky hranice,“ uzavrel príjemné posedenie Andrew Strphen. Minuloročné Hromnice boli výnimočné svojím palindromickým dátumom 02. 02. 2020, ktorý sa spredu i zozadu číta rovnako.

No zo spätného pohľadu boli zároveň predzvesťou i symbolom mnohých obetí, ktoré toľkí ľudia na celom svete priniesli počas nasledujúceho roka pre pandémiu koronavírusu. Kiežby tie tohtoročné znamenali novú nádej a neutíchajúcu istotu, že Boh nás skutočne s láskou sprevádza na všetkých našich cestách.