Svoj život i majetok obetovali za misijné povolania
Jeanne Bigardová sa narodila do bohatej rodiny vo francúzskej Normandii v druhej polovici 19. storočia. Už v mladom veku jej zomrel otec a jej brat prišiel o život pri požiari.
Po tejto tragédii žili spolu s mamou Stephanie osamelý život a stránili sa spoločnosti. Práve to bol čas, keď sa Jeanne začala hlbšie venovať svojmu duchovnému životu a s mamou začali vyrábať oltárnu bielizeň a ornáty pre misionárov, ktorí pôsobili v Japonsku.
O ich aktivitách sa dozvedel otec Villion, ktorý pôsobil v Kjóte a v roku 1888 ich oslovil s prosbou o pomoc pri stavaní Kostola sv. Františka Xaverského. Aby mohli pri stavbe finančne pomôcť, matka s dcérou predali časť svojho majetku.
Seminár v Nagasaki
Informácia o angažovanosti Jeanne a Stephanie pre misie sa dostala aj k apoštolskému vikárovi v Nagasaki - francúzskemu biskupovi Julesovi-Alphonsovi Cousinovi, ktorý ich požiadal, aby podporili miestny seminár a mladých nádejných japonských seminaristov.
V liste, ktorý sa zachoval, uviedol: „Mohol by som vás zainteresovať v našom seminári? V súčasnosti v ňom máme viac ako päťdesiat študentov. Napriek všetkému nášmu šetreniu aj týchto päťdesiat úst je záťaž pre naše slabé zdroje.
Začiatkom minulého roka sme museli oznámiť, že môžeme prijať len dvanásť nových študentov, dvoch z každého okresu. No z jedného okresu nám prišlo aj pätnásť záujemcov. Museli sme si vymyslieť tisíce zámienok, aby sme ich poslali späť – chlapcov, ktorí by boli excelentnými kňazmi.“ Aj v ďalšom liste zdôrazňoval, že je dôležitejšie mať jedného miestneho kňaza ako tisíc obrátených veriacich.
Na Jeanne i jej mamu táto prosba veľmi zapôsobila a rozhodli sa miestny seminár a jeho študentov podporiť. Pramene naznačujú, že tieto ženy pomohli združiť zdroje aj od svojich priateľov a známych. Samotná Jeanne, v tom čase tridsaťročná, predala svoje veno a peniaze venovala na podporu formácie miestnych kňazov.
Týmto spečatila svoju budúcnosť ako ženy, ktorá sa nikdy nevydá, ale zasvätí svoj život rozvoju duchovnej nezávislosti miestnych misijných cirkví. Zanietenie za podporu misií ich priviedlo až k rozhodnutiu predať celý svoj majetok a začať bývať vo veľmi skromných podmienkach v malom byte s dvoma izbami. Aj po smrti matky, ktorá sa Jeanne veľmi hlboko dotkla, pokračovala v písaní si s ľuďmi v misiách.
Dielo sv. apoštola Petra
Potom ako začali s mamou neformálne podporovať japonský seminár a organizovať zbierky, vytvorili formálnu asociáciu podporovateľov, ktorá sa neskôr stala Dielom sv. apoštola Petra a podporovala už aj mnohé ďalšie semináre v misiách.
Za oficiálny rok vzniku Diela sv. apoštola Petra sa považuje rok 1889, keď na podnet Julesa-Alphonsa Cousina podporili seminár v Nagasaki. V roku 1890 toto dielo získalo schválenie pápeža; v roku 1901 sa jeho centrála presunula do Paríža, neskôr do Fribourgu vo Švajčiarsku a v roku 1920 do Ríma.
Aktivity, ktoré rozbehli Jeanne a jej mama v roku 1889, znamenali zásadný posun v tom, ako Cirkev v Európe vnímala potreby rozvoja katolíckej viery v misiách.
Prvý raz vznikla inštitúcia, ktorej jediným cieľom bolo formovať a podporovať miestny klérus v misijných krajinách tak, aby sa miestna cirkev stala raz sebestačnou.
V encyklikách Ad extremas (1893) a Orientalium dignitas (1894) odporúča toto dielo a jeho prácu všetkým kresťanom pápež Lev XIII.; a v roku 1922 ho berie pod patronát Pius XI. a pridáva ho k ďalším dvom aktivitám pod spoločnú celocirkevnú inštitúciu Pápežské misijné diela, ktorých cieľom je podpora misií a misijnej spolupráce po celom svete.
Ako pokračovať v diele Jeanne Bigardovej
Dielo sv. apoštola Petra v súčasnosti pôsobí v 157 krajinách. V rozvinutejších cirkvách funguje ako mechanizmus na zbieranie finančných prostriedkov pre misijné semináre, na podporu formácie a prípravy rehoľných sestier, bratov a katechétov.
V misijných cirkvách je toto dielo zdrojom podpory pre domáce povolania. V súčasnosti podporuje 1 069 misijných diecéz a financuje formáciu viac ako 30-tisíc seminaristov a 10-tisíc novicov a noviciek.
Dielo sv. apoštola Petra je aktívne aj na Slovensku v rámci Pápežských misijných diel (PMD). Pokrýva náklady na štúdium miestnych seminaristov, kňazov a rehoľných povolaní, vybavenie knižníc, mzdy profesorov, prevádzku a údržbu budov, stravu a ďalšie položky súvisiace s prevádzkou seminárov.
Len za minulý rok podporili PMD štyri kňazské semináre v Benine, na Pobreží Slonoviny, v Burkine Faso a Kamerune sumou viac ako 90 000 eur.
Podporovať miestne povolania v misiách môžeme modlitbou alebo materiálne – môžete prispieť na činnosť Diela sv. apoštola Petra, na chod misijných seminárov, slávením Nedele povolaní (Štvrtej veľkonočnej nedele - Nedele Dobrého pastiera) alebo adopciou jednotlivých seminaristov a ich podporou. Viac o tejto možnosti nájdete na www.misijnediela.sk.