To podstatné sa ukrýva v ľudskom srdci

Sestry Matky Terezy začali svoje misie v krajine poznačenej dlhotrvajúcou komunistickou diktatúrou, vynucovaným ateizmom a tvrdými perzekúciami už pred niekoľkými rokmi. Podľa svedectiev jednej z nich sú jednoduchí ľudia v tejto krajine príjemní, pohostinní a štedrí, a to aj napriek tomu, že život tam nie je vôbec ľahký. Radi sa podelia aj o to málo, čo majú. Nezriedka sa stane, že sestry si nájdu pred dverami balíček s potravinami či inými potrebnými vecami.

„Puto vzájomných rodinných vzťahov je v Albánsku veľmi silné. Nestabilná ekonomická situácia však spôsobuje, že mladí odchádzajú za prácou do zahraničia. O to viac sa tešia na spoločné stretnutia. Pevné rodinné väzby sú zárukou toho, že mladí sa zaujímajú o svojich rodičov či starých rodičov, aj keď sú od nich vzdialení často tisícky kilometrov,“ priblížila sestra Mária.

Keďže ani situácia v zdravotníctve nie je v Albánsku priaznivá, mladší členovia rodín, žijúci v zahraničí, vybavujú vyšetrenie či medicínske zákroky svojim najbližším mimo rodnej krajiny. Svojím ochotným prístupom tak motivujú k rodinnej súdržnosti ľudí kdekoľvek vo svete.

MESTO VERZUS VIDIEK

Väčšinové náboženstvo je islam, kresťania tvoria menšie percento. „Jednotlivé vierovyznania však žijú vo vzájomnej úcte a rešpekte,“ potvrdzuje aj sestra z Elbasanu. Moslimovia a kresťania neprechovávajú voči sebe nevraživosť. „Sú svetlým príkladom pre tie časti sveta, kde dochádza k náboženským nepokojom.“

Tvár veľkých miest Albánska sa od pádu totality výrazne zmenila, vidieť to najmä na metropole Tirana. Vyrástli tam výškové budovy s podzemnými garážami či veľké supermarkety. „Čas sa však zastavil v malých dedinách, kde často nemajú elektrinu, internet či mobilné telefonické spojenie. Obraz zastaveného času umocňujú momentky, keď babička pletie z ovčej vlny alebo keď dedinou prechádzajú pastieri so stádom oviec a kôz,“ dodáva rehoľná sestra.

KOMUNITA V ELBASANE

Sestry v Elbasane žijú vo viacpodlažnom dome, na prízemí majú svoje izby a adoračnú kaplnku a na poschodí sa starajú o siroty a deti s postihnutím. V súčasnosti ich majú šesť, no kedysi ich bolo oveľa viac. Chodievajú pravidelne aj na návštevy starších a chorých ľudí v okolí. Sú im naporúdzi a pomáhajú im aj pri bežných činnostiach v domácnosti.

Misijnú komunitu tvoria štyri sestry z Indie, Bangladéša, Albánska a zo Slovenska. Dorozumievajú sa angličtinou, skôr hovorovou, jednoduchšou. No aj tento fakt potvrdzuje, že každá z komunít misionárok lásky má medzinárodný charakter.

Sestry v súvislosti s napĺňaním svojho poslania rady zdôrazňujú, že majú radšej službu než publicitu. Ich bežný deň tvorí modlitba, práca, svätá omša či duchovné rozjímanie. Venujú sa každodenným činnostiam, ako ručné pranie a úprava či oprava rehoľných odevov, príprava obeda, spomínané návštevy chorých, biednych a opustených v okolí.

Veľmi dôležitá časť dňa je adorácia pred Najsvätejšou sviatosťou v kaplnke ich domu. Na svätú omšu chodievajú autom do neďalekého kostola. V rámci večernej rekreácie sa vzájomne delia o to, čo prežili počas dňa. Treba pripomenúť, že nemajú k dispozícii televízor, internet ani počítač. Taktiež nevlastnia účet v banke ani žiadnu hotovosť, čo priamo súvisí so štvrtým rehoľným sľubom – okrem chudoby, čistoty a poslušnosti je to horlivá služba najchudobnejším z chudobných.

MOŽNOSŤ DOBROVOĽNÍCTVA

Rehoľa umožňuje sestrám navštíviť svojich príbuzných iba raz za niekoľko rokov. Príbuzní však môžu prísť k sestrám aj priamo do komunity a pobudnúť tam s nimi nejaký čas.

Komunitu v Elbasane môžu navštíviť aj tí ľudia zvonku, ktorí by tam chceli nejaký čas slúžiť ako dobrovoľníci. Sestry tvrdia, že táto možnosť je medzi verejnosťou obľúbená a často využívaná. Stalo sa, že k nim prišiel potetovaný človek, ktorý mal túžbu pomáhať iným.

Sestry však hovoria, že vzhľad človeka nemusí korešpondovať s tým, aké má srdce – to podstatné sa ukrýva práve v ňom. V tomto poznaní sa sestry Matky Terezy utvrdzujú už mnoho rokov svojou každodennou obetavou službou.