Trojkráľová hviezda podporí slovenských misionárov

Nová aktivita Pápežských misijných diel Trojkráľová hviezda je spojená so zbierkou pre slovenských misionárov a Misijné dielo detí. Koná sa od sviatku Troch kráľov do konca januára.

Dôležité je požehnanie kňazom, no dom môže požehnať aj laik, napríklad otec alebo mama rodiny, vtedy sa však úkon nestáva sväteninou, ale istou formou modlitby a odovzdanosti rodiny Bohu.

Stačí požehnaná voda prípadne zapálená svieca ako znak Krista a postoj veriaceho človeka, uvedomujúceho si Božiu prítomnosť a lásku. Trojkráľovou hviezdou podporujeme týchto troch slovenských misionárov.

Ivan Ďuriš, Keňa

Ivan Ďuriš pôsobí v najchudobnejších častiach Nairobi, hlavného mesta Kene. Denne navštevuje slumy a medzi najchudobnejšími z chudobných hľadá deti trpiace hladom a chorobami, ktoré sú jeho dôsledkom. Následne sa im snaží pomôcť jedlom, čajom a poskytnutím zdravotníckej starostlivosti.

„Keňu som si nevybral, bola mi daná,“ hovorí slovenský misionár. Veľmi veľa detí na okraji slumov a na smetiskách fetuje lepidlo, tacká sa po uliciach alebo leží na zemi. Fetujú, aby potlačili hlad a zabudli na starosti.

Otec Ivan k nim prichádza, dáva im jedlo, modlí sa a spieva s nimi, aby im dal aspoň kúsok skutočnej radosti. Jeho chrámom sa stáva ulica.

Ján Piatak, Bolívia

Ján Piatak už štyri roky pôsobí v Bolívii, v jednej z najchudobnejších krajín Latinskej Ameriky. O svojej misii hovorí:

„Najkrajšie sú prvotné misie. Keď sa miestni ľudia chcú usadiť na novom území, vyklčujú les, postavia domy a potom ma zavolajú, aby som im ich prišiel požehnať. Je to veľmi silný zážitok postaviť kríž, požehnať domy a odslúžiť prvú svätú omšu tam, kde doteraz existoval len prales.“

Pandémia zasiahla aj Bolíviu. Zdravotníctvo je na nízkej úrovni. Nielenže ľudia nemali rúška, ale ani samotní lekári, nehovoriac o ostatných ochranných prostriedkoch a liekoch. Na mnohých miestach sa robili barikády, aby chorí nevošli do nemocnice, ľudia umierali na ulici. 

Vďaka dobrodincom pripravujú farníci spolu s misionárom Jánom potravinové balíčky, pečú chlieb a rozdávajú ho najchudobnejším rodinám, spolu s modlitbami, Božím slovom či rúškom.

Vlastimil Chovanec, Rwanda

Vlastimil Chovanec pôsobí vo východoafrickej Rwande už šiesty rok. Je rodákom z Abrahámoviec neďaleko Bardejova a patrí do rehole rogacionistov. Spravuje Centrum sv. Antona v meste Nyanza, ktoré bolo kedysi sídlom rwandského kráľa. Misionári sa tam dennodenne stretávajú s ťažkými ľudskými osudmi.

Poznajú príbeh každého dieťaťa z centra. Páter Vlasťo, ako ho zvyčajne volajú, každý večer prechádza po jednotlivých domoch, kde deti bývajú, pýta sa ich, ako sa im cez deň darilo, a zaželá im dobrú noc. V jazyku kinyarwanda sa to dá viacerými spôsobmi a jedným z nich je nádherný pozdrav Urote imana – Nech sa ti sníva o Bohu!

Deti sa naučili na oplátku tento pozdrav v slovenčine a každý večer sa ním takto lúčia. Urote imana by mohlo byť reklamným sloganom pokrstených a poslaných – teda nás. Pozýva nás robiť všetko preto, aby sa iným snívalo o Bohu, aby po ňom túžili a tešili sa na nebo.